Podľa egyptských úradov objasnenie príčin nešťastia možno očakávať aj o niekoľko mesiacov. Ibaže už dnes sa príčiny tragédie ruských turistov utápajú v množstve špekulácií. Najnovšie v nich vedie informácia nemenovaného zdroja z Pentagonu.
„Sobotňajší pád ruského dopravného lietadla v Egypte spôsobila pravdepodobne bomba, ktorú do stroja umiestnili radikáli z organizácie Islamský štát alebo z niektorej skupiny blízkej IŠ,“ citovala v noci na štvrtok zdroj americká spravodajská televízia CNN.
Podľa neho spravodajské informácie týkajúce sa IŠ sú „čiastočne založené na sledovaní vnútornej komunikácie teroristov“. Svoj názor o možnej príčine tragédie vyjadril aj Sergej Kudriašov, ruský skúšobný letec a inštruktor, ktorý už lieta 35 rokov. Ako povedal pre Radio KP, airbus je technicky dokonalý stroj.
„Neviem si preto dobre predstaviť, čo sa mohlo stať s lietadlom. Myslím si, že najpravdepodobnejšie čelil stroj vonkajšiemu alebo vnútornému úderu. Airbus je sofistikované lietadlo, ktoré vám poradí, ako sa správať v akejkoľvek situácii. Aj keď všetko zlyhá, lietadlo je stále schopné doplachtiť na najbližšiu rovinu alebo vodnú hladinu,“ dodal pilot.
Lietadlo Airbus A321 spoločnosti Kogalymavia na linke Šarm aš-Šajch – Petrohrad štartovalo v sobotu 31. októbra o 6.51 moskovského času a o 7.14 s nám dispečeri stratili spojenie. S verziou explózie trhaviny na palube airbusu po 23 minútach letu prišiel vzápätí aj Londýn.
„Zatiaľ to nie je isté, ale je čoraz pravdepodobnejšie, že ruské lietadlo spadlo po výbuchu bomby,“ cituje BBC premiér Davida Camerona pred štvrtkovým stretnutím s egyptským prezidentom Abdalom Fattáhom Sísím.
Ruský prezident Vladimir Putin ešte vo štvrtok v telefonickom rozhovore povedal Cameronovi, aby počkal na výsledky oficiálneho vyšetrovania. Napriek tomu na otázku novinárov, či si myslí, že nešťastie spôsobili skutočne militanti IŠ, britský šéf diplomacie Philip Hammond v televízii Sky News „významne“ pripomenul, že odnož IŠ na Sinajskom polostrove sa prihlásila k zodpovednosti za haváriu ruského lietadla a „urobili to bezprostredne po (jeho) páde“.
Británia už od stredy zastavila lety na Sinajský polostrov a britskí turisti, ktorí sa ihneď chceli vrátiť do vlasti, sa tak ocitli v „pasci“ rozhodnutia Londýna. Podľa úradov je v Šarm aš-Šajchu asi 20-tisíc Britov. Lety dočasne už zastavili aj Holanďania.
Havárie lietadiel spôsobené explóziou bômb
- 23. júna 1985 – Pri výbuchu bomby a následnom páde indického lietadla Boeing 747 do Atlantického oceánu pri Írsku zahynulo 329 Ľudí. Z útoku obvinili sikských separatistov.
- 29. novembra 1987 – Príčinou zrútenia Boeingu 707 juhokórejských aerolínií KAL na linke Bagdad – Soul bol výbuch bomby v batožinovom priestore. K činu, pri ktorom zahynulo 115 ľudí, sa priznala severokórejská teroristka.
- 21. decembra 1988 – Lietadlo Boeing 747 spoločnosti Pan American Airways, letiace z Frankfurtu nad Mohanom do New Yorku, sa po výbuchu bomby v batožinovom priestore zrútilo na škótske mestečko Lockerbie. V troskách zahynulo 270 osôb. V januári 2001 bol za tento bombový útok na doživotie odsúdený Líbyjčan Abdal Basat Alí Muhammad Midžrahí. V roku 2009 ho kvôli rakovine prepustili, zomrel v roku 2012.
- 19. septembra 1989 – Po výbuchu bomby na palube lietadla DC-10 francúzskej spoločnosti UTA nad Nigerom zahynulo všetkých 156 cestujúcich a 15 členov posádky. Z útoku obvinili šesť Líbyjčanov, Líbya ich však odmietla vydať, boli odsúdení v neprítomnosti.
- 27. novembra 1989 – V kolumbijskom lietadle Boeing 727 spoločnosti Avianca Airlines vybuchla bomba uložená v blízkosti palivovej nádrže. K atentátu, pri ktorom zahynulo všetkých 107 osôb na palube, sa v anonymnom telefonáte prihlásili pašeráci drog.
- 2. októbra 1990 – Na palube uneseného Boeingu 737 čínskej spoločnosti CAAC na linke zo Sia-menu do Kantonu vybuchla bomba. Lietadlo pri páde narazilo do práve štartujúceho Boeingu 757 a ďalšieho prázdneho lietadla. O život prišlo 127 ľudí, 53 sa zranilo.
- 24. augusta 2004 – Prakticky súbežne sa zrútili dve ruské dopravné lietadlá Tu-134 a Tu-154, ktoré v rozmedzí 40 minút štartovali z letiska Domodedovo v Moskve. V troskách oboch lietadiel sa našli výbušniny. Nešťastie, pri ktorom zahynulo 89 ľudí, spôsobili podľa ruskej prokuratúry dve čečenské samovražedné atentátničky.
Zdroj: ta, čtk
„Stáli sme v rade pred nástupom do lietadla, keď nám povedali, že všetky lietadlá musia zostať na zemi. Po troch hodinách nás odviezli späť do hotela a sme tu stále. Na letisku sme nemali takmer žiadne informácie,“ povedala vo štvrtok pre BBC Sarah Cotterillová, ktorá sa mala pôvodne ešte v stredu vrátiť do Gatwicku spoločnosťou EasyJet.
Británia aj včera zrušila všetkých 19 letov. Podľa panarabskej televízie Al Arabia Britov prevezú zo Šarm aš-Šajchu najprv vojenské lietadlá na Cyprus, kde ich budú už čakať civilné dopravné lietadlá.
Niektoré spoločnosti sa Sinaju už vyhýbajú. Sú medzi nimi napríklad Air France, Lufthansa, Emirates, Fly Dubai, Ittihad i Air Arabia, ako aj katarské, kuvajtské, jordánske a bahrajnské letecké spoločnosti. Na zmenených trasách majú lietať až do zistenia skutočných príčin sobotňajšej tragédie.
Do Šarm aš-Šajchu však ďalej lietajú stroje ruských, ukrajinských, talianskych, ale napríklad aj saudskoarabských leteckých spoločností. Spomínaná "bombová“ americko-britská špekulácia vyvolala v Káhire nevôľu. Egypťania aj Rusi totiž od začiatku odmietajú verziu o explózii bomby na palube lietadla ako predčasnú.
„Hypotéza o explózii trhaviny sa nezakladá na faktoch. Vyšetrovatelia nemajú v tomto smere žiadne indície,“ povedal pre agentúru RIA Novosti egyptský minister civilného letectva Husam Kamal. Podľa Dmitrija Peskova, hovorcu ruského prezidenta, je „suverénnym právom Londýna rozhodnúť o tom, či lietať, alebo nelietať“.
„Opakujem, že verzie o tom, čo sa stalo a prečo, musia prísť od vyšetrovateľov, ale tí zatiaľ nič neoznámili. Všetky ostatné vyjadrenia nie sú nič iné ako špekulácie,“ povedal Peskov pre RIA Novosti.
Informácia Washingtonu a reakcia Londýna vyvolávajú aj špekulácie v súvislosti s politickým dosahom havárie nad Sinajom. Začínajú sa objavovať hlasy, podľa ktorých ide o prejav „geopolitického odporu“ proti vojenskej angažovanosti Ruska v Sýrii. A to napriek tomu, že Moskva odmieta spájať tragédiu na Sinaji s vojenskou operáciou v Sýrii.
Konstantin Kosačov, šéf zahraničného výboru Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu, v tejto súvislosti vyhlásil: „Nech to znie akokoľvek rúhavo, vo svete je dosť tých, ktorí by túto katastrofu najradšej zvalili na džihádistov ako reakciu na kroky Ruska (v Sýrii),“ citujú agentúry ruského politika.
Stopu globálneho pozadia sleduje aj denník Independent. „Čo urobí Putin, ak sa dokáže, že nad Sinajom zabíjala bomba teroristov z IŠ,“ položili si noviny otázku a vzápätí na ňu odpovedajú konštatovaním, že to bude „zlá správa pre Putina“ v rámci ruskej vnútornej aj zahraničnej politiky.
Independent dokonca očakáva, že „blízkovýchodný chaos z titulkov novín vzdialených od skutočnosti sa v očiach obyčajných Rusov zmení na realitu“. Noviny predpovedajú ešte tvrdšie ruské útoky v Sýrii, ale aj na území oveľa bližšom k Rusku. Napríklad v Čečensku.