Kosovský súd pozastavil účinnosť dohody so Srbskom

Kosovský ústavný súd pozastavil účinnosť dohody so Srbskom, ktorá poskytuje väčšie právomoci Spoločenstvu srbských obcí, teda oblastiam v Kosove s väčšinovým srbským obyvateľstvom. Rozhodnutie sa hneď stretlo s nevôľou Belehradu. Dohoda tiež vyvolala násilné protesty kosovskoalbánskej opozície, ktorú krok ústavného súdu neuspokojuje a ktorá blokuje prácu parlamentu, aby nemohol dojednania predsedov vlád oboch krajín potvrdiť.

11.11.2015 14:39
debata

Srbský premiér Aleksandar Vučić a jeho kosovský partner Isa Mustafa dohodu uzavreli v auguste v rámci zložitých rozhovorov o normalizácii vzťahov, ktoré už niekoľko rokov pokračujú pod záštitou Európskej únie. Kvôli protestom opozície sa kosovská prezidentka Atif Jahjagaová obrátila na ústavný súd so žiadosťou o stanovisko k tomu, či dohoda porušuje ústavu.

Vrcholná justičná inštancia v utorok večer oznámila, že „pozastavila vykonávanie všetkých právnych úkonov spojených so Spoločenstvom srbských obcí“. Zároveň však upozornila, že ide len o dočasné opatrenie, nie o konečné rozhodnutie, ktoré padne neskôr. Termín vynesenia verdiktu súd nestanovil, ale odklad realizácie dohody platí do 12. januára budúceho roka.

Srbský minister zahraničia Ivica Dačić na správu reagoval pobúrene a vyhlásil, že ide o úder proti dialógu Prištiny a Belehradu. „Je to bezprecedentný prípad obchádzania dohôd uzavretých v prítomnosti EÚ v Bruseli a veľká hrozba pre regionálnu stabilitu. Podstatou bruselskej dohody je vytvorenie spoločenstva srbských obcí a tento krok Prištiny znamená veľký úder dialógu v Bruseli, ktorý stráca zmysel,“ vyhlásil Dačić.

Prezidentka Jahjagaová sa na druhej strane ponáhľala s uistením, že Kosovo chce v dialógu so Srbskom pokračovať. „Kosovo zostáva oddané dialógu so Srbskom a realizácii dohôd dosiahnutých v Bruseli k normalizácii vzťahov oboch krajín,“ vyhlásila podľa agentúry AP. Kosovskoalbánska opozícia však dala jasne najavo, že ústavnému súdu neverí, pretože je podľa nej príliš spojený s vládou. Hodlá preto v protestoch pokračovať. „Štátne inštitúcie nebudú normálne fungovať do tej doby, kým nebudú zrušené dohody so Srbskom a s Čiernou Horou,“ konštatuje sa v jej vyhlásení.

Zmienka o Čiernej Hore sa týka dohody o vymedzení spoločnej hranice, ktorá podľa kritikov pripravila Kosovo o jeho územie.

Pokiaľ ide o dohodu o zamýšľanom srbskom spoločenstve, tento útvar bude mať podľa opozície „príliš veľké autonómne právomoci“, podobné ako má bosnianska Republika srbská (RS), v ktorej mnohí vidia stáť v štáte. Hrozby bosnianskych Srbov, že sa od Bosny oddelia, vyvolávajú obavy, že by sa to isté mohlo stať v Kosove.

Protesty proti dohode organizuje predovšetkým nacionalistické hnutie Sebaurčenie. Jeho poslanci už dvakrát prerušili zasadnutie parlamentu slzným plynom. Raz tiež v rokovacej sále zasypali vajíčkami premiéra a stúpenci hnutia podobný útok vykonali aj mimo Prištinu.

debata chyba
Viac na túto tému: #Srbsko #Kosovo