Rakúsky plot je prvým v Schengene

Zatiaľ postavia len pár kilometrov. Rakúsko však bude pri pokračujúcom príleve utečencov pripravené natiahnuť plot na hraniciach so Slovinskom. V piatok Viedeň oznámila začiatok výstavby bariér, ktoré budú mať podľa agentúry Reuters zatiaľ dĺžku 3,7 kilometra. Ide o zábrany na hraničnom priechode Spielfeld.

14.11.2015 14:00
Rakúsko, Miklová Leitnerová Foto: ,
Rakúska ministerka vnútra Johanna Miklová-Leitnerová počas konferencie vo Viedni.
debata (48)

Viedeň už o tomto zámere informovala minulý mesiac. Rakúsky kancelár Werner Faymann v minulosti viac ráz kritizoval maďarského premiéra Viktora Orbána za výstavbu plota na hraniciach so Srbskom a s Chorvátskom. Aj teraz Viedeň ubezpečuje, že nejde o podobnú stavbu, ale len o zábrany, ktoré majú pomôcť lepšie manažovať tisíce prichádzajúcich utečencov. "Nejde o orbanizáciu Rakúska,“ citoval Reuters ministra obrany Geralda Kluga.

V prípade zábran na hranici so Slovinskom je to však prvá priama fyzická bariéra, ktorá vyrastie na vnútornej schengenskej hranici. Maďarský plot s Chorvátskom aj so Srbskom je na vonkajšej hranici zóny voľného pohybu Európskej únie. Rovnako je to aj v prípade zábran, ktoré stavia Slovinsko. Ľubľana tiež tvrdí, že plot na hranici s Chorvátskom má pomôcť riešiť vlnu migrantov. Len v stredu na územie Slovinska vstúpilo okolo 7 700 utečencov.

Krátka rakúska bariéra by mala mať výšku dva metre. Viedeň však oznámila, že robí opatrenia, ktoré jej umožnia za 48 hodín natiahnuť plot na dĺžku 25 kilometrov. Podľa Reuters Viedeň na tento účel rozmiestni kontajnery s ostnatým drôtom.

Rakúska ministerka vnútra Johanna Miklová-Leitnerová tiež oznámila, že v spolupráci so Slovinskom vytvoria bezpečnostný koridor, ktorý má prispieť k nasmerovaniu toku utečencov. Zóna sa bude nachádzať na slovinskom území.

Tohto roku už cez Stredozemné more prišlo do Európy okolo 806-tisíc migrantov. Vyplýva to z údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Kríza výrazne zasiahla do vzťahov medzi krajinami Európskej únie. V piatok sa do slovnej prestrelky dostali maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó a prvý podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans. Ten na pražskom bezpečnostnom summite vyhlásil, že sa obáva o EÚ a utečenecká kríza je jednou v dlhom poradí problémov, ktorým Európa čelí. "Politika strachu je však koncom politiky,“ uviedol Timmermans.

Politici si neberú servítky

Szijjártó sa, naopak, na tlačovej konferencii krajín visegrádskej štvorky a západného Balkánu sťažoval, že keď Maďarsko stavalo plot, dostalo nálepku fašistov. Keď ich teraz budujú iní, len ich nazývajú bariérami, všetko je v poriadku. Podľa agentúry ČTK svoju reč Szijjártó zakončil slovami, že to dokážeme.

Bola to zjavná ironická poznámka na adresu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Jej politika otvorených dverí pre utečencov je terčom kritiky aj doma. Merkelová však v minulosti viac ráz zopakovala, že Nemecko dokáže nápor utečencov zvládnuť.

Timmermans pokladá vyjadrenia Szijjárta na adresu kancelárky za úder pod pás. Podpredseda komisie pripomenul, že krízu je možné zvládnuť len spoločne.

Faktom však je, že mnohí politici v únii si servítku pred ústa nedávajú. Východnú Európu za odmietanie povinných kvót pred niekoľkými dňami ostro kritizoval taliansky premiér Matteo Renzi. "Veľa nám dlhujú,“ povedal na adresu nových členských krajín predseda vlády. "Západoeurópske krajiny zaplatili politickú cenu za rozšírenie Európy. Nie je správne, že tieto štáty nám teraz hovoria, čo robiť,“ citoval Renziho nemecký denník Die Welt.

Slovenský premiér Robert Fico na summite EÚ s Afrikou na Malte zopakoval, že Bratislava odmieta kvóty, ktoré aj tak nefungujú "Dnes už je pohľad na V4 úplne iný, ako bol pred niekoľkými mesiacmi,“ tvrdí Fico.

Ako fungujú hotspoty

Z visegrádskej štvorky v uplynulých dňoch zaznela aj kritika hotspotov, ktoré majú prispieť k registrácii utečencov v Taliansku a Grécku. Český minister vnútra Milan Chovanec označil situáciu za tristnú. Jeho slovenský kolega Robert Kaliňák vyhlásil, že hotspot na ostrove Lesbos je schopný vybaviť 10 migrantov denne.

"Nebránime sa konštruktívnej kritike, ale na hodnotenie fungovania hotspotov je ešte priskoro,“ reagovala pre Pravdu na vyhlásenie ministrov Európska komisia. "Hotspoty nevzniknú mávnutím čarovného prútika. Očakávame, že členské štáty poskytnú materiálne zabezpečenie a vyšlú potrebný počet expertov. V pilotnej prevádzke sú zatiaľ hotspoty na Lampeduse a ostrove Lesbos. Pokiaľ ide o Taliansko, očakávame, že ďalšie tri zariadenia budú spustené do prevádzky v najbližších dňoch. Ostatné potom vzniknú najneskôr do konca roka. Pokiaľ ide o Grécko, tímy Európskej komisie sú tento týždeň v Aténach a pomáhajú gréckym orgánom pri spustení ďalších hotspotov. Očakávame, že v Grécku by mali hotspoty fungovať od konca novembra,“ uviedla Európska komisia.

Podľa UNHCR prichádza na ostrov Lesbos denne priemerne 3 300 ľudí. Na budúci týždeň bude o situácii rokovať aj grécky premiér Alexis Tsipras. Navštívi Turecko a na summite na Malte predseda vlády vyhlásil, že spolupráca s Ankarou je mimoriadne dôležitá. Stále však nie je jasné, či Grécko pristúpi na spoločné námorné patroly s Tureckom. Mohlo by to pomôcť pri lepšej ochrane hraníc EÚ.

V Turecku sú viac ako dva milióny utečencov. Väčšina je zo Sýrie. Ešte do konca novembra sa bude konať aj summit EÚ-Turecko. Únia by mala prispieť troma miliardami eur na pomoce Ankare pri riešení situácie s utečencami. Podľa neoficiálnych informácií bude slovenský príspevok okolo 13,1 milióna eur.

© Autorské práva vyhradené

48 debata chyba
Viac na túto tému: #Rakúsko #schengen #plot #migranti