Hashim o barbaroch pred bránami nehovorí len obrazne. Pripomína, ako sa vyvíjala taktika teroristov v posledných rokoch.
"Sme svedkami ďalšej evolúcie v tom, čo by sme mohli nazvať mestským terorizmom. Koncom 90. rokov v kenskom Nairobi či Dar es Salaame v Tanzánii, rovnako aj v Madride a Londýne išlo o samovražedné útoky jednotlivca alebo niekoľkých ľudí. Postupne teroristi prešli ku komplexnejším prípravám. V Paríži útočili malé vycvičené jednotky, ktoré mali pripravenú logistickú základňu,“ tvrdí Hashim.
Vo francúzskom hlavnom meste sa do masakry zapojili tri tímy a podľa všetkého mohli byť súčasťou aj oveľa väčšej siete. Autá, zbrane, vyrobené výbušniny. To všetko mali k dispozícii. Je pritom celkom možné, že ich podpora zo strany Islamského štátu ani nebola veľká. Pripomína to aj autor knihy Bin Ládinovo dedičstvo Daveed Garstenstein-Ross. "Veril som, že ISIL bol priamo zainteresovaný, ale teraz jeho vyhlásenie beriem s istou rezervou. Aj keď sa stále asi dá povedať, že to bol Islamský štát,“ uviedol odborník na terorizmus.
Čo dokáže ISIL
ISIL sa k útoku síce pomerne rýchlo prihlásil, ale aj ďalší experti poukazujú, že jeho vyjadrenie bolo dosť vágne a len zopakovalo mediálne známe fakty.
"Keď to však ISIL bol, zdá sa, že jeho operačné kapacity sa posilňujú. Znamená to aj, že Islamský štát je schopný urobiť to, čo nedokázala Al-Kajdá,“ uviedol Garstenstein-Ross. V tejto súvislosti je zaujímavé, že už v roku 2008 vyzýval Usama bin Ládin na podobné typy útokov proti Západu. Ich predobrazom bola masakra v indickom Mumbaji. V októbri 2008 tam pri bombových útokoch a prestrelkách zahynulo 164 ľudí. Za činom stáli pakistanskí radikáli z hnutia Laškar-i-Taiba.
Viacerí pozorovatelia pripomínajú, že v prípade takých veľkých útokov trvalo ich plánovanie istý čas. Páchatelia sa museli na ne pripraviť. "Nie je to ten druh operácie, ktorý by sa dal očakávať od skupiny, ktorá nikdy necestovala do zahraničia a nemala tréning,“ uviedol pre denník USA Today expert na terorizmus William McCants z Brookingsovho inštitútu.
ISIL teraz tvrdí, že útoky v Paríži boli len začiatkom prichádzajúcej búrky, ktorá zasiahne Západ. Do istej miery to môže odrážať globálnejšie ambície Islamského štátu. Ďalšie útoky sa preto nedajú vylúčiť. Najmä, ak hovoríme o mestách, ktoré nie je vôbec jednoduché chrániť. Nie je veľmi pravdepodobné, že by teroristi mali v zálohe ďalšie veľké operácie. No aj jeden strelec ozbrojený samopalom môže kdekoľvek, kde je väčšia koncentrácia ľudí, spôsobiť masakru.
"Keď francúzsky prezident François Hollande hovorí o akte vojny, tak áno, boli sme svedkami niečoho viac, ako je terorizmus,“ myslí si Garstenstein-Ross.
Ako vyzerá vojna
Keď je to však vojna, ako vyzerá jej stav? "Útoky v Paríži, a môžeme k nim prirátať aj atentáty v Bagdade a Bejrúte, majú pre ISIL dvojnásobný strategický význam,“ myslí si bezpečnostný expert Rodger Shanahan z austrálskeho Lowyho inštitútu pre medzinárodnú politiku. "Prvým je to, že sa Islamskému štát podarilo odvrátiť pozornosť od nedávnych neúspechov v Iraku a Sýrii. Naopak, teraz sa hovorí tom, že ISIL dokáže ukázať svoje schopnosti. Druhým je zase to, že útoky sú odkazom, že za boj s Islamským štátom sa platí,“ uviedol pre Pravdu Shanahan.
Aj keď sa útoky v Paríži dajú označiť za zlyhanie tajných služieb, dá sa na to pozerať aj z iného pohľadu. Identifikácie páchateľov povedú k zisteniu, ako útoky pripravili a budeme vedieť, s kým sa stýkali. "Na základe útokov sme získali spravodajské informácie, ktoré sa dajú použiť v boji,“ pripomína Shanahan.