…a povedal tiež, že ich riadil Islamský štát. Vidím v týchto vyjadreniach dva signály. Jeden z nich je pre Hollanda veľmi problematický. Sedem útočníkov, ktorí mohli mať pomoc zo zahraničia, niečo dokázali. Je to veľmi zlá správa pre tajné služby vo Francúzsku. Keď si pamätáte na útok na magazín Charlie Hebdo, išlo o oveľa menšiu skupinu. Dvaja boli bratia. Dá sa celkom dobre pochopiť, že sa tomu dalo len ťažko zabrániť. Keď však nedokážete zastaviť simultánne útoky, aké sa stali, je to veľmi problematické. Celé je to zlý signál pre spravodajskú komunitu. Medzi útočníkmi boli miestni ľudia. Vedeli, kde majú ísť, boli vycvičení. Spomenuli ste tiež, že Hollande označil útoky za akt vojny. Tomu by som sa vyhol.
Prečo?
Lebo to teraz bude musieť vysvetliť. Čo to reálna znamená. Keď po takýchto útokoch hovoríte o vojne, znie to logicky. Lenže vám to tak trochu zväzuje ruky. Je potrebné byť opatrný. Môže sedem ľudí, ktorí zabili desiatky iných, začať vojnu? Vražda arcivojvodu Františka Ferdinanda viedla v roku 1914 ku konfliktu. Ako hovorím, je preto potrebné byť opatrný. Keď Hollande spomína vojnu, čo bude ďalej? Posilní Francúzsko vojenskú prítomnosť na Blízkom východe? Vieme však, koho chceme zasiahnuť? Máme dostatok spravodajských informácií? Francúzsko sa určite nestiahne z Blízkeho východu. Ale Islamský štát Francúzsko provokuje. Paríž ani ostatní by nemali pristúpiť na túto hru. Samozrejme, keď Hollande hovorí o vojne, je to v tejto chvíli aj politický odkaz. Musí ukázať, že je pevný v postojoch. Je to pochopiteľné.
Spomenuli ste útok na Charlie Hebdo. V porovnaní s tým, čo sa momentálne stalo, to bola príšerná, ale menšia akcia teroristov. Teraz je v Paríži minimálne 129 mŕtvych. Čo nám to hovorí o možnostiach ISIL zasiahnuť Západ?
Islamský štát má k dispozícii ľudí, ktorí sú v jeho mene ochotní zaútočiť. Zdá sa, že počet tých, čo to chcú urobiť, je pomerme veľký. Či už vo Francúzsku, ale aj inde. Sú to ľudia, ktorí sú ochotní vraždiť a pritom sa nechať zabiť. Je to znepokojujúce. Nielen z hľadiska bezpečnosti.
A ako ešte?
Aj zo spoločenského pohľadu. Máme takýchto ľudí medzi nami. Dokážu medzi sebou komunikovať, vedia uniknúť pozornosti tajných služieb. Aká bude teraz reakcia spoločnosti? Francúzsko malo zatiaľ dobrú reputáciu, čo sa týka riešenia týchto vecí. Takže, keď sa také niečo mohlo stať v Paríži, môže k tomu dôjsť aj inde? Mnohé krajiny sa tým budú zaoberať. Či majú k dispozícii všetko, čo si myslia, že potrebujú.
Budú mať útoky dosah na európsku politiku týkajúcu sa utečeneckej krízy?
Okamžite vzniklo prepojenie medzi nimi. Budeme ďalej počuť, ako máme utečencov zastaviť, lebo sú medzi nimi teroristi, ako je potrebné zatvoriť hranice. Je jasné, že niektorí politici budú živiť protiislamské nálady. Zase to bude mať nielen bezpečnostný aspekt, ale aj sociálno-politický dosah. V Paríži zomrelo mnoho ľudí. Ale svedkami toho sme na Blízkom východe, v Mexiku, ale dokonca aj v USA, kde je násilie spojené aj s držbou zbraní. Keď zmeníme našu slobodnú spoločnosť, môže to mať v skutočnosti ešte horšie dosahy, ako samotné teroristické útoky.
Ako by teda mala vyzerať reakcia Európy? Hovorí sa veľa o zapojení sa Severoatlantickej aliancie do boja s ISIL či o lepšej výmene spravodajských informácií.
V skutočnosti to nie je až taký veľký problém. Môžeme mať informácie, ale musíme ich aj vedieť využiť. Máte na stole zložku Johna X, ktorý môže byť z niečoho podozrivý. Ale koľko takých spisov v tejto chvíli riešite? O práci s informáciami sa vždy ľahko hovorí, ale vôbec to nie je také jednoduché. Vrátim sa k tomu, že musíme našu reakciu udržať pod kontrolou. Som o tom presvedčený. Nemali by sme sami seba hnať do toho, že musíme prijať všetky najtvrdšie opatrenia. Viem, že z politického hľadiska je to zložité. Politici v takýchto chvíľach musia vyzerať rozhodne. Predbiehajú sa v tom, kto príde s najtvrdšími opatreniami a najráznejšou rétorikou. Teroristi však chcú, aby sme konali šialene. Podporil by som vyslanie špeciálnych jednotiek proti ISIL, výraznejšie zameranie sa na likvidáciu lídrov Islamského štátu. Nevysielajme však proti nemu regulárne jednotky.