Toto je jeden veľký problém za druhým. Má Európska únia kapacitu ich zvládnuť? Pravda oslovila politických expertov z viacerých krajín, ktorí ponúkajú odpovede na túto otázku.
Erik Jones
Séria kríz sa prejavuje už dlhý čas. Tvrdím však, že to, čím Európa prechádza teraz, má inú charakteristiku, akú mali problémy v minulosti. Predchádzajúce problémy EÚ sa zvyčajne týkali jednej oblasti. A Európa mohla v pokrokoch pokračovať v iných. Teraz je to iné. Krízy sa navzájom ovplyvňujú a prelievajú do seba. Nie je to však stav, ktorý by dával integrácii nové podnety. Je to naopak. Teraz dochádza k dezintegrácii, tak ako sa počet kríz zvyšuje a majú negatívny dosah na rozhodovacie mechanizmy, ktoré máme k dispozícii. Boli sme toho svedkami už v polovici minulého desaťročia, keď sme riešili konflikty týkajúce sa vytvorenia európskej ústavnej zmluvy, ale aj v rámci Severoatlantickej aliancie. Tú spomínam preto, lebo Európska únia nie je iba Európa, ktorú v skutočnosti tvoria viaceré inštitúcie. Krízy sú teraz oveľa horšie ako vtedy. Dynamiku rozpadu zastaví len silné líderstvo. Bude si to však vyžadovať inšpirujúcu víziu pre Európu. Je to dôležité. Ľudia v Európe musia veriť v EÚ, NATO, Radu Európy, OBSE… Musia vidieť, že keď niečo také existuje, je to oveľa lepšie, ako keby sme to nemali. Obávam sa však, že najúspešnejšie sa teraz komunikuje presný opak. Že sa budeme mať lepšie, keď sa obrátime do seba a vrátime sa k národným suverenitám.
Heidi Maurerová
Áno, veľká otázka znie, či sa môže Európska únia dostať z tohto chaosu. Jednoduchá odpoveď je, že to zvládne, keď to budú chcieť členské štáty. Mnoho vedcov hovorí, že v súčasnosti je vládnutie o tom, že sa na svet pozeráme, ako na prepojený systém. V ňom sú štáty stále dôležité. Ale už nie ako hierarchické základné piliere, ktoré kontrolujú všetku sociálnu interakciu. Možno len teraz skutočne vidíme, čo sa deje. Že za súčasných okolností naozaj vlády nedokážu mať kontrolu nad všetkým. Môžu sa však snažiť dianie umne manažovať a nasmerovať ho podľa požiadaviek.
Má teda EÚ kapacitu, aby vyriešila konflikt v Sýrii? Nie. Ale zdá sa, že momentálne ju nemá nikto. Vie EÚ zastaviť prílev utečencov. Nie. Ale neexistuje nijaká iná alternatíva, len sa snažiť riešiť situáciu najlepším možným spôsobom. Bude EÚ schopná predísť teroristickým útokom? Nie. Ale žiadny štát to úplne nedokáže a únia môže byť nástrojom, aby pomohla svojim členom urobiť všetko, čo sa dá. V Európe máme mnoho otrasených vlád. Keď sa rozhodnú, že budú riešiť veci po svojom, bude to ich voľba. Neviňme však z toho EÚ.
Manuel Muniz
Myslím si, že Európska únia to dokáže zvládnuť a vyjde z kríz silnejšia. Keď sa pozriete na históriu integrácie EÚ, tak sa veľké kroky vpred diali práve po krízach alebo šokoch. Únia sa ako projekt posúva dopredu od krízy ku kríze. Znamená to, že útoky v Paríži pravdepodobne povedú k lepšej koordinácii protiteroristických politík v rámci EÚ. Rovnako je možné, že bezpečnostné právomoci sa viac budú koncentrovať na úrovni únie. Asi tiež prejdeme na sofistikovanejšie kapacity, čo sa týka získavania spravodajských informácií.
Utečenecká kríza s veľkou pravdepodobnosťou povedie k vytvoreniu spoločnej azylovej politiky a posilneniu agentúry Frontex, ktorá má na starosti ochranu vonkajších hraníc únie. Neznamená to, že pokrok bude jednoduchý alebo priamočiary. Ale nepochybujem, že sa budeme hýbať týmto smerom. Stačí si zobrať za príklad krízu v eurozóne. Mnohí si mysleli, že je to koniec eura. Ale stalo sa to, k čomu predpokladám, že dôjde aj pri súčasných krízach. Znamená to, že odpoveďou bolo viac Európy a okrem iných vecí aj posilnená správa eurozóny a banková únia.
Problém Brexitu je v tejto súvislosti úplne iný. Má najmä vnútornú povahu, keď ho jedna krajina vytvorila pre všetkých. Podľa mňa však Británia nakoniec nevystúpi z EÚ. Bolo by to proti jej strategickým záujmom.
Martin Michelot
Je to viac problém pre verejnosť ako pre politikov. Ide o to, že sa odvracajú od solidarity v Európe. Starajú sa v prvom rade o to, čo sa deje okolo nich. Nezaujímajú sa, aký je vývoj v Sýrii alebo na Ukrajine. Keďže hrozieb je veľa, prestávame byť solidárni. Uvidíme, ako sa budú správať politici. Čo sa týka Francúzska, čelíme mimoriadnej situácii. Máme výnimočný stav prvý raz od roku 1965, prezident sa prihovoril Kongresu, čo sú obe komory parlamentu, po desaťročiach. Nie je celkom jasné, aké nálady prevážia. Vo Francúzsku ľudia vnímajú, že výnimočná situácia si vyžaduje aj solidaritu. Očakával by som, že politici budú schopní zvládnuť momentálne problémy, ale zároveň aj dlhodobé dosahy toho, čo sa deje. Veľa kritiky sa týka toho, že Paríž nebol schopný zmeniť postupy po útokoch na magazín Charlie Hebdo a kóšer supermarket v januári. Zdá sa, že sa nevieme poučiť z minulosti. Pozrite sa aj na naše intervencie na Blízkom východe. Nezvládli sme ich dobre. A platíme za to.