Srbsko začína rokovať s EÚ, ale srdcom je ešte s Ruskom

Srbsko sa v pondelok, takmer rok po formálnom začatí vstupných rozhovorov s Európskou úniou, dočká otvorenia prvých dvoch z 35 kapitol, do ktorých je vyjednávanie rozdelené.

13.12.2015 10:41
debata (205)

„Úspechom bude až uzavretie kapitol,“ hovorí Ivan Knežević z mimovládneho Európskeho hnutia, ktoré sa snažia Srbmi presvedčiť o výhodách členstva v EÚ. V Belehrade sa síce hovorí o roku 2020 ako o možnom dátume vstupu, ale termín je veľmi pohyblivý.

Na srbskej ceste je veľa prekážok a samotná EÚ práve čelí jednej z najhorších kríz od svojho vzniku – to všetko z dátumu srbského vstupu robí veľkú neznámu.

„Dôležitejšie ako rýchlosť je kvalita výsledku,“ tvrdí komisár EÚ pre rozšírenie Johannes Hahn, ktorý, rovnako ako nový šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker, nečaká v najbližších rokoch žiadne rozšírenie „dvadsaťosmičky“.

Súčasne však pripomína príklad severských krajín, ktorým pred 20 rokmi stačilo k vstupu len niekoľko rokov, a zdôrazňuje, že o tempe rozhoduje predovšetkým sama kandidátska krajina. A Srbsko vyvinulo „pozoruhodné úsilie“ v snahe splniť podmienky EÚ.

Až bude vyjednávanie uzavreté, bude na členských krajinách, aby výsledok schválili – niektoré tak urobia v referende, a bude teda potrebné voliča presvedčiť, že rozšírenie nebude znamenať len náklady, ale že to je v záujme spoločenstva.

Problémom sú vzťahy s Kosovom a boj proti korupcii

Kapitoly, ktoré sa Srbsko chystá v pondelok v Bruseli otvoriť – finančná kontrola a normalizácia vzťahov s Kosovom – môžu zostať otvorené až do samého konca rokovaní.

Kapitola o vzťahoch s Kosovom, ktoré sa odtrhlo po krvavom konflikte po zásahu NATO v roku 1999 a vyhlásilo nezávislosť v roku 2008, sa považuje za obzvlášť významnú. Srbsko neuznáva nezávislosť Kosova, ale uzavrelo s ním niekoľko dohôd sprostredkovaných EÚ v rámci snáh o nápravu vzájomných vzťahov. Analytici a západní diplomati však ich uplatňovanie označujú za pomerne pomalé.

Eurokomisár Hahn doterajší dialóg Belehradu a Prištinou označuje za „prvý krok“. Koniec koncov nezávislosť Kosova neuznávajú ani niektorí členovia EÚ. „Nemožno predvídať konečný výsledok, ale EÚ nie je ochotná akceptovať za člena štát, ktorý je v konflikte so susedmi,“ upozorňuje však Hahn.

Srbský pohľad: Nemožno hovoriť o konflikte so susedom, keď Kosovo nie je sused

Zo srbského pohľadu veci vyzerajú inak: nemožno hovoriť o konflikte so susedom, keď Kosovo nie je sused. „Budeme pokračovať v normalizácii vzťahov s Prištinou, ale podľa srbskej ústavy je Kosovo súčasťou Srbska,“ hovorí Ksenija Milenkovičová zo srbského ministerstva pre integráciu. A stručným „nie“ odpovedá na otázku, či Srbsko niekedy kosovskú nezávislosť uzná.

Ďalšou kľúčovou otázkou, ako Hahn upozorňuje, je boj proti korupciou. S bojom je spojená sloboda médií, ktorá podľa srbských novinárov nie je bez problémov. Európska komisia podľa Hahna jasne vyjadrí svoje výhrady v každoročnej správe hodnotiacej výkony kandidátskej krajiny.

Úradníci srbskej Protikorupčnej agentúry pripúšťajú, že majú pomerne široké právomoci, pokiaľ ide o prevenciu a kontrolu, ale môžu dávať len návrhy a odporúčania, nie rozhodovať; sú teda v situácii trochu bezzubého strážneho psa.

„Bohužiaľ, teraz nie je vidieť žiadna akcia. A vláda má občas problém s kritikou médií, ktorých úloha pri odhaľovaní korupcie je veľmi dôležitá,“ hovorí diplomat únie, ktorý si neželá byť menovaný.

Môže Srbsko donekonečna sedieť na dvoch stoličkách?

Srbské spojenectvo s Ruskom, opierajúce sa o historické väzby, pravoslávnu vieru aj o ruskú neochotu uznať Kosovo, sa zdá z tohto pohľadu asi ako posledný problém. Môže však krajina donekonečna sedieť na dvoch stoličkách?

„V srbskom prípade je to skôr emocionálne puto,“ myslí si Hahn a argumentuje aj tým, že ruské investície v krajine s podielom 4,5 percenta ďaleko zaostávajú za Západom. Srbsko síce závisí na ruskom plyne a rope a nepridalo sa ani k protiruským sankciám, ale to ešte nemusí.

Spoločná zahraničná politika začne pre Belehrad platiť až na konci cesty, na ktorú v pondelok vykročí. Zatiaľ sú v belehradských uliciach vidieť plagáty „Kosovo! Rusko!“ A okoloidúci stále môže uvidieť zbombardované a vyhorené ministerstvo obrany ako pripomienku náletov z roku 1999, ktorými sa NATO snažilo zastaviť srbské prenasledovanie kosovských Albáncov; na opravu údajne nie sú peniaze.

Srbský novinár: Rusko nás nebombardovalo, NATO áno

„Rusko nás nebombardovalo, NATO áno,“ hovorí srbský novinár, ktorý si z tej doby ako vojak základnej služby odniesol pamiatku v podobe zranenej nohy. Srbské srdce síce stále tiahne na východ, ale hlava napovedá, že krajina by mala patriť radšej do iného spolku.

A miestni prívrženci spoločnej Európy sa musia zmieriť s tým, že ich týmto smerom vedie premiér Aleksandar Vučić, ktorý si v ére autoritárskeho prezidenta Slobodana Miloševiča ako minister informácií a radikálny nacionalista počínal tak, že sa ocitol na zozname nežiaducich osôb v EÚ. Asi aj to patrí k srbským paradoxom.

205 debata chyba
Viac na túto tému: #Srbsko #vstup do EÚ