Britský premiér David Cameron sľúbil, že do konca roka 2017 bude v krajine referendum o zotrvaní v EÚ. Všeľudové hlasovanie o Brexite však môže byť aj oveľa skôr, možno už v júli 2016. Predseda vlády v novembri predstavil štyri základné oblasti, v ktorých chce zmeny.
Londýn odmieta stále hlbšiu integráciu a chce posilniť úlohu národných parlamentov, požaduje záruky pre nečlenské krajiny eurozóny, aby neboli diskriminované, chce obmedziť byrokraciu a dobudovať spoločný trh.
Najväčším problémom však zostáva požiadavka na štyri roky zrušiť niektoré zamestnanecké výhody pre občanov únie, ktorí pracujú v Británii. Toto však viaceré krajiny na summite označili za diskriminačné. Na druhej strane všetci hovoria, že chcú udržať Britániu v únii.
"Nepodporíme žiadne riešenia, ktoré by boli diskriminačné alebo obmedzovali voľný pohyb,“ zhodla sa ešte vo štvrtok aj visegrádska štvorka (V4). "Môžeme podporiť tie prvky reformných návrhov Spojeného kráľovstva, ktoré majú potenciál Európsku úniu modernizovať, najmä čo sa týka posilnenia konkurencieschopnosti a silnejšej úlohy národných parlamentov,“ uviedli v spoločnom vyhlásení premiéri Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska, ktorí sa v Bruseli aj samostatne stretli s Cameronom.
Britský premiér vyše pol hodiny na summite kolegom hovoril, aby ukázali flexibilitu a pracovali s ním na znížení počtu migrantov prichádzajúcich do Británie. Pre predsedu vlády sú obmedzenia zamestnaneckých výhod pre cudzincov dôležité. Prieskumy verejnej mienky pred referendom ukazujú, že Briti sa zatiaľ nerozhodli. Tábory za a proti sú podľa viacerých výskumov takmer rovnaké.
Misky váh by sa určite viac priklonili na stranu zotrvania Británie v únii, keby Cameron ponúkol voličom dobrú dohodu. Premiér po rokovaniach s lídrami EÚ tvrdil, že sa k nej našla cesta. "Zaznamenali sme dobrý pokrok,“ povedal britský premiér. Priznal však, že úniu a Londýn čaká ešte ťažká práca. Cameron tvrdí, že s európskymi lídrami hovoril o riešeniach, nie o kompromisoch. Britský premiér zároveň uviedol, že jeho návrh štvorročného odkladu zamestnaneckých dávok pre občanov EÚ je stále na stole.
Podľa viacerých diplomatov, ktorí sa vyjadrovali v zákulisí summitu, naozaj nebude vôbec jednoduché nájsť primeranú dohodu. Štvorročný odklad zamestnaneckých benefitov takmer všetci vnímajú ako jednoznačnú diskrimináciu. Jedným z možných riešení by mohlo byť, že rovnaké pravidlo by platilo pre Britov v krajinách únie.
"Musíme sa dohodnúť. Využime to však na zmeny, ktorú budú dobré pre EÚ. Nie je však možné prijať rozhodnutie, ktoré by bolo diskriminačné,“ povedal slovenský premiér Robert Fico. "Môže to byť kompromis na vytvorenie preventívneho mechanizmu proti zneužívaniu sociálneho systému,“ dodal.
V EÚ sa už tiež diskutuje o zmenách zmluvy o fungovaní únie, čo by si prijatie štvorročného odkladu na zamestnanecké výhody mohlo vyžiadať. Lenže to by znamenalo otvorenie Pandorinej skrinky schvaľovania širokej dohody. Ani takýto scenár sa však nedá vylúčiť. EÚ však zatiaľ zmeny zmlúv odkladá. Uviedla to na tlačovej konferencii aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. Nielen samotná dohoda o požiadavkách Británie je však dôležitá. Podstatné bude, či ju Cameron bude môcť účinne využiť v kampani za zotrvanie jeho krajiny v únii.
"Ak premiér nedokáže presadiť žiadne zmeny v imigračných pravidlách únie, bude to detail, ktorý si britská verejnosť jednoznačne uvedomí. A môže ho za to potrestať,“ reagoval pre Pravdu britský politológ Jonathan Tonge z Liverpoolskej univerzity.