Rok 2015: Dva krvavé masakre v srdci Francúzska

Islamisti rozpútali peklo v Paríži. V januári vyvraždili redakciu satirického týždenníka Charlie Hebdo a v novembri spáchali sériové atentáty.

Paríž, Charlie Hebdo, je suis Charlie
Mierový protest proti teroristickým útokom na Námestí republiky v Paríži 8. januára. Po celom svete sa zo solidarity šírilo heslo Je suis Charlie (Ja som Charlie).
Autor:

Oba teroristické útoky sa počtom obetí zaradili medzi najhroznejšie v povojnových dejinách Francúzska. Pri prvom masakri zahynulo 12 ľudí, pri druhom až 130. Teror s dvojciferným počtom zabitých sa v krajine naposledy stal v roku 1961. Vtedy tajná polovojenská skupina, ktorá vystupovala proti nezávislosti Alžírska (vtedajšia francúzska kolónia), odpálila bombu vo vlaku a usmrtila 28 osôb.

Esá karikatúry

Slávni karikaturisti hovorievali, že ich jedinou zbraňou sú ceruzky a fixky. Uťahovali si zo všetkého a z každého. Od politiky až po všedné veci. Vysmievali sa aj zo všetkých náboženstiev. Islamských fanatikov však rozzúrili tak silno, že sa rozhodli zabíjať. Dvaja útočníci vtrhli pred obedom 7. januára do redakcie a spustili paľbu. Bola to krvavá pomsta za kresby. Napríklad za proroka Mohameda s bombou v turbane.

Pri masakri zahynuli esá satiry. Georges Wolinski, najstarší zavraždený, ktorý mal 80 rokov, bol považovaný za kráľa francúzskej karikatúry. „Humor je najkratšia cesta človeka k človeku,“ hovorieval Wolinski, ktorý vedel rozosmiať aj erotickými kresbami.

Medzi obeťami sa nachádzal aj 47-ročný šéfredaktor Stéphane Charbonnier. Statočný muž, ktorý bol odhodlaný neustúpiť z línie časopisu napriek vyhrážkam smrťou, čo prichádzali do redakcie. „Nemám deti ani manželku, nevlastním auto, nemám pôžičky,“ poznamenal v roku 2013 pre noviny Le Monde, keď naznačil, že nikto najbližší sa nemusí o neho báť a že sa necíti ničím viazaný. Zdôrazňoval, že radšej zomrie postajačky, než by žil na kolenách.

Tretím najznámejším zabitým bol 76-ročný Jean Cabut. Karikaturista presvedčený o nevyhnutnosti svojho remesla. „Smiech môže niekedy zraniť, ale smiech, humor a výsmech sú jediné zbrane, ktoré máme,“ pripomenul jeho výrok denník Daily Mail.

Všetko je odpustené, píše sa na titulke Charlie Hebdo po
januárovom tetoristickom útoku.
Všetko je odpustené, píše sa na titulke Charlie Hebdo po januárovom tetoristickom útoku.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: SHUTTERSTOCK

Páchatelia – bratia

V redakcii Charlie Hebdo vraždili dvaja tridsiatnici. Chérif Kouachi a jeho mladší brat Said. Narodili sa vo Francúzsku, mali alžírsky pôvod. Vyrastali v sirotinci, pretože matka spáchala samovraždu.

Radikalizovali sa už pred desiatimi rokmi. Po masakri zostali nažive len niekoľko desiatok hodín. Polícia zistila, že sa skryli v tlačiarni vzdialenej 35 kilometrov od Paríža. Výzvu, aby sa vzdali, neposlúchli. Nasledovala prestrelka s protiteroris­tickým komandom, pri ktorej obaja prišli o život. Predtým dali najavo, že sú pripravení zomrieť ako „mučeníci“.

Po horore v Charlie Hebdo sa Francúzsko zomklo a na veľkom pochode v Paríži obyvatelia odkázali, že sa nedajú zastrašiť a nevzdajú sa slobody prejavu. Na manifestácii sa zúčastnili aj mnohí štátnici zo zahraničia.

Čierny piatok

Po masakri v Charlie Hebdo sa objavilo v uliciach viac príslušníkov bezpečnostných zložiek a vedenie štátu sľubovalo, že urobí maximum, aby sa teror nezopakoval. Niekoľko mesiacov bol pokoj, prišiel však čierny piatok 13. novembra. Skupina džihádistov zaútočila znovu v Paríži. Udreli na piatich miestach, dovedna zabili 130 ľudí. Najviac ich zahynulo v divadle Bataclan (až 89 zavraždených).

Teroristický útok v Paríži.
Teroristický útok v Paríži.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: SITA/AP, Thibault Camus

Radikáli sa pomstili za účasť Francúzska v boji proti teroristickej organizácii Islamský štát. Prezident François Hollande vyhlásil tri dni trvajúci štátny smútok, uzatvoril hranice a zaviedol výnimočný stav, ktorý potom parlament predĺžil o tri mesiace. „Bol to akt vojny,“ zdôraznil šéf Elyzejského paláca, pričom ubezpečil, že džihádisti nepoložia Francúzsko na kolená, naopak, je odhodlaný zničiť teroristickú organizáciu.

Kto boli vrahovia

Podobne ako v prípade zabijakov v Charlie Hebdo boli páchatelia série novembrových parížskych útokov moslimskí rodáci z Európy. Prinajmenšom jeden však prenikol do Francúzska ako utečenec zo Sýrie cez takzvanú balkánsku cestu, keď sa na územie EÚ najprv dostal loďou do Grécka z Turecka.

Strojcom atentátov sa stal Abdelhamid Abaaoud. Rodák z Belgicka marockého pôvodu, ktorý mal 27 rokov. Bezpečnostné zložky o ňom vedeli, ale napriek tomu sa mu, žiaľ, podarilo pripraviť horor.

Začiatkom tohto roka chystal s komplicmi útoky na policajtov v Belgicku, ale tajná služba odhalila ich plány. Abaaoud stihol ujsť a vrátil sa do Sýrie, kde už predtým bojoval po boku džihádistov. Je pravdepodobné, že aj on potom prišiel na európske územie prestrojený za utečenca. Belgicko, odkiaľ pochádzal, netušilo, že je späť. V opačnom prípade by ho posadili za mreže, pretože v júli tohto roku ho v neprítomnosti odsúdili na 20 rokov väzenia za nábor bojovníkov pre teroristickú organizáciu Islamský štát.

Abaaoud sa po atentátoch skrýval v jednom parížskom byte a zjavne plánoval druhý masaker. Prišiel o život, keď jeho skrýšu obkľúčilo protiteroristické komando.

Strach sa nepominul

Zneškodnenie Abaaouda neznamenalo koniec obáv. Salah Abdeslam, jediný zo skupiny džihádistov, čo zostal nažive, zmizol do Belgicka. Pravdepodobne sa skryl v bruselskej štvrti Molenbeek, ktorá je označovaná za hniezdo radikalizovaných moslimov. V tejto časti belgickej metropoly totiž býval.

V Bruseli preto zaviedli najvyšší stupeň teroristického ohrozenia. Polícia robila razie, ale Abdeslama sa jej nepodarilo zadržať. Predpokladá sa, že sa presunul do iného štátu v Európe.

Vplyv na politiku

Novembrové atentáty v Paríži ovplyvnili francúzsku domácu politiku. Menším dosahom bol nárast popularity Hollanda, ktorý je dlhší čas málo obľúbený, lebo nedokáže znížiť mieru nezamestnanosti a nájsť liek na iné problémy ekonomiky. Dôrazný postoj po masakri mu pomohol – polepšil si približne o 10 percent, čo je však stále málo, aby mal šancu dostať sa vôbec do druhého kola prezidentských volieb na jar 2017.

V novembri teroristi udreli až na piatich miestach. Najviac
ľudí - až 89 zahynulo v divadle Bataclan na koncerte skupiny Eagles of Death
Metal.
V novembri teroristi udreli až na piatich miestach. Najviac ľudí - až 89 zahynulo v divadle Bataclan na koncerte skupiny Eagles of Death Metal.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: SITA/AP

Oveľa väčší vplyv znamenali útoky pri pohľade na preferencie krajnej pravice. Atmosféra strachu sa premietla do prvého kola regionálnych volieb, ktoré sa konali začiatkom decembra. Národný front získal historicky najväčší počet hlasov. V tej chvíli sa stal najsilnejšou politickou stranou vo Francúzsku, lebo prvé kolo znamenalo pre krajnú pravicu prvé miesto.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

londýn, brexit, protest

Odporcovia brexitu demonštrovali v uliciach Londýna a Edinburghu

25.03.2017 17:33

Tisíce demonštrantov sa zhromaždili dnes v Londýne a Edinburghu, aby protestovali proti plánovanému vystúpeniu Británie z Európskej únie.

Británia, UKIP, voľby,

Britská UKIP prišla o jediného poslanca Dolnej snemovne

25.03.2017 16:34

Protieurópska Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) stratila dnes svojho jediného poslanca v Dolnej snemovni.

Bielorusko, minsk, protest

Na zakázaný protivládny protest v Minsku prišlo asi 700 ľudí

25.03.2017 14:53

Približne 700 demonštrantov odolávalo ťažko ozbrojenej poriadkovej polícii v centre bieloruského hlavného mesta Minsk.

laptop, notebook, digitalizácia

V Istanbule balia počítače do fólie, do kabín lietadiel do USA nesmú

25.03.2017 17:35

Zákaz určitých elektronických prístrojov v kabínach mnohých dopravných lietadiel smerujúcich do Spojených štátov začal platiť v sobotu na letisku v Istanbule.

londýn, brexit, protest

Odporcovia brexitu demonštrovali v uliciach Londýna a Edinburghu

25.03.2017 17:33

Tisíce demonštrantov sa zhromaždili dnes v Londýne a Edinburghu, aby protestovali proti plánovanému vystúpeniu Británie z Európskej únie.

grosmanová, holokaust,

Pamätná tabuľa na gymnáziu bude pripomínať prvý židovský transport

25.03.2017 16:44

Na spomienkové stretnutie prišla Edita Grosmanová z Izraela, sprievod jej robila vnučka.

Andrej Kiska

Kiska: Našou povinnosťou je vyriešiť výzvy, ktoré pred nami v EÚ stoja

25.03.2017 16:39

Podpis Rímskych zmlúv bol začiatkom neuveriteľnej, nevídanej cesty spolupráce, ktorá spojila Západ a Východ v Európskej únii a zrušila hranice medzi európskymi krajinami.