Rok 2015: Európanom robí vrásky utečenecká cunami

Migračná kríza v Európe spôsobila na starom kontinente množstvo problémov. Úradníci v Bruseli nevedia, čo skôr robiť. Ani jednotlivé európske krajiny však nie sú pripravené absorbovať obrovské množstvo trpiacich utečencov z Blízkeho východu a Afriky.

30.12.2015 12:00
Grécko, migranti, dobrovoľník Foto:
Dobrovoľník nesie malé dievčatko k brehu po tom, čo sa utečenci preplavili na člne z tureckého pobrežia na grécky ostrov Lesbos.
debata (1)

Podľa najnovšej štatistiky Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) len do konca novembra tohto roku dorazilo do Európy takmer 860 000 utečencov, z toho najviac do Grécka (asi 713 000) a Talianska (143 000). Za túžbu dostať sa z „pekla do raja“ zaplatilo podľa organizácie životom už 3 548 ľudí. Podľa predsedu Rady Európy Donalda Tuska prišlo však do únie už 1,5 milióna migrantov.

Migrácia nie je pre chudobných

A ľudia utekajú aj po nástupe zimy. Mieria zo Sýrie, Afganistanu, ale aj z Afriky cez „líbyjský lievik“. Utekajú pred vojnou a teroristami z Islamského štátu (IS). Vládnu v Sýrii, Iraku a „pobočky“ majú aj na Čiernom kontinente. Zastrašujú a zabíjajú odporcov. A tak migrujú aj celé rodiny. Podnikajú riskantnú cestu, za ktorú často zaplatia celým svojím majetkom. Potvrdzuje sa, že migrácia nie je pre chudobných. Kto má hlboko do vrecka, ten musí zostať doma a podrobiť sa teroru IS, čo znamená aj poskytnúť mu vlastné dcéry. V „lepšom“ prípade končia chudáci iba pár metrov za hranicou svojej vlasti, v provizórnych táboroch a v ťažkých podmienkach uprostred piesku. O ceste bohatších a aj šťastnejších, ktorým sa podarí dostať do Nemecka alebo Škandinávie, môžu iba snívať. Pritom všetci, bez ohľadu na majetok, to majú do bohatých arabských krajín oveľa bližšie…

Niekoľko stoviek utečencov vyrazilo 4.... Foto: SITA/AP, Zoltan Balogh
Migranti, Budapešť, Maďarsko Niekoľko stoviek utečencov vyrazilo 4. septembra z budapeštianskej stanice Keleti pešo do Nemecka.

„Európania už niekoľkokrát menili postoj k migrantom. Najprv nikoho nepúšťali. Následne pustili všetkých. Neskôr hovorili, že niekoho pustia, ale iných zase nie. Napokon rozhodli o tom, že ich budú chytať počas plavby na mori,“ pripomína Grigorij Dobromelov, riaditeľ Inštitútu aplikovaných politických štúdií. V podobnom duchu sa vyjadril aj český europoslanec Jan Zahradil. "Dianie okolo súčasnej migračnej krízy, žiaľ, najviac pripomína kroniku zlyhania a zmäteného kľučkovania. Najprv to boli štáty nesúce zodpovednosť za južnú hranicu schengenského priestoru, ktoré rezignovali na dodržiavanie platných pravidiel. Následnú krízu potom ako obvykle zneužila Európska komisia, ktorá sa poponáhľala s návrhom o povinnom prerozdeľovaní utečencov.

Nasledovalo množstvo zmätočných vyhlásení z Nemecka a vynútené hlasovanie o kvótach, ktoré celú situáciu vyhrotili. Bez toho, aby ponúkli skutočné riešenie," konštatoval poslanec pre Európske noviny. Rada Európy prišla zase konkrétne so zvýšením pomoci štátom, ktoré susedia s oblasťami konfliktu, s dôslednou ochranou vonkajších hraníc a s efektívnou návratovou politikou.

zväčšiť Utečenci na vlakovej stanici Keleti v Budapešti. Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Imigranti, Budapešť Utečenci na vlakovej stanici Keleti v Budapešti.

Kto zarába na biede

Na biede tisícov utečencov chcú zarábať nielen bandy ilegálnych prevádzačov, ale aj niektorí politickí hazardéri. Nehovoriac už o tom, že do prúdu skutočných nešťastníkov sa infiltrovali aj islamskí teroristi, čo potvrdzujú napríklad aj novembrové teroristické útoky v Paríži.

Príkladom spomínaného kupčenia by mohlo byť Turecko. Po rokovaní prezidenta Recepa Erdogana s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou sľúbila únia napokon Ankare tri miliardy eur. Turci však pôvodne žiadali o pol miliardy viac. A v politickom zákulisí je aj snaha o „pribalenie“ členstva v EÚ a bezvízový styk. Turecko si uvedomuje, že opätovné zatvorenie stavidiel, ktoré otvorila práve Ankara a spôsobila tak migračné cunami v Európe, môže aspoň čiastočne vyriešiť krízu. A to je aj jeden z dôvodov, prečo mnohí pozorovatelia hovoria o „falošnom kľúči“ v súvislosti s tvrdením, že ten turecký vyrieši krízu s migrantmi.

zväčšiť Afganskí utečenci spali v septembri neďaleko... Foto: SITA/AP, Muhammed Muheisen
Utečenci, Maďarsko, Srbsko, hranica Afganskí utečenci spali v septembri neďaleko plotu z ostnatého drôtu, ktorý postavilo Maďarsko na hranici so Srbskom v Asotthalome.

Pravdou je, že za štyri dni po dohode únie a Ankary o finančnej pomoci zadržala turecká polícia v provincii Čanakkale asi 3 000 utečencov, ktorí mierili na grécky ostrov Lesbos. Je to však riešenie následkov, nie príčin krízy. O riešení tých prvotných, medzi ktoré patria nielen vojnové požiare, ale hlavne zlé životné podmienky vo vlasti migrantov, sa doteraz viac hovorí, ako koná. Na druhej strane, ak sa situácia nezmení a počet záujemcov o azyl nezačne klesať, tak štáty, ktoré ešte stále podporujú migráciu, napokon siahnu po vlastných protiopatreniach. Prvé symptómy sa už dlhšie črtajú napríklad v niektorých krajinách V4. Pomohla by však hlavne zmena v nemeckej ústretovosti voči migrantom. Nie všetci, ktorí využili otvorenú náruč Nemecka, sú totiž naozaj zúfalci.

Väčšina znalcov poukazuje na to, že najväčším rizikom, akousi časovanou bombou, je v súčasnosti radikalizácia spoločenskej mienky.

Slovenská vláda si určila vlastné kvóty

Dobrovoľná alebo nanútená solidarita? Túto otázku so sebou priniesli povinné kvóty, ktoré mali odbremeniť krajiny najviac postihnuté utečeneckou vlnou. Všetky rozhodujúce parlamentné strany na túto otázku odpovedali jednoznačne tým, že povinné prerozdeľovanie utečencov odmietli. Kým EÚ stanovila, že Slovensko má prijať takmer 1 500 osôb, vláda si určila vlastnú kvótu. Slovensko prijme 25 rodín asýrskych kresťanov z Iraku, ohrozených tzv. Islamským štátom. Ďalšie vyše tri desiatky miliónov eur kabinet vyčlenil na zvládanie migračnej krízy.

„Úlohou vlády je chrániť bezpečnosť SR, ale aj prejavovať solidaritu voči cudzincom, ktorí to potrebujú. Som však za dobrovoľné prejavovanie tejto solidarity," povedal premiér Robert Fico v septembri a v tomto duchu sa vyjadroval aj opakovane.

Nový život na Slovensku začne 149 mužov, žien a detí z utečeneckého tábora v Erbile, ktorý je hlavným mestom autonómnej oblasti iracký Kurdistan. Podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka ide o vzdelaných ľudí – lekárov, umelcov alebo programátorov. Rodiny sa vyberali v spolupráci so správcom utečeneckého tábora. Všetci migranti prešli dôkladnou bezpečnostnou previerkou. Najskôr budú šesť mesiacov ubytovaní v záchytnom tábore v Humennom, kde nastane prvá fáza ich integrácie do spoločnosti. Prejdú tam zdravotnými prehliadkami a budú sa učiť slovenčinu.

V ďalšej integrácii sa bude pokračovať s pomocou dobrovoľníkov, ktorí poskytnú ubytovanie u seba. Premiér Fico vyhlásil, že nebude podporovať kšeftovanie. Hlásili sa totiž dobrovoľníci, ktorí si mysleli, že prenajmú nejaký priestor a za to dostanú peniaze. Podľa premiéra zodpovednosť prevezme štát a rodiny nebudú rozmiestnené v dedinách. Navyše, viacerí starostovia v obciach nitrianskeho biskupstva boli proti tomu, aby utečenci skončili u nich.

Na zvládanie migračnej krízy vláda vyčlenila 20 miliónov eur. Turecku pošle 13 miliónov eur počas nasledujúcich dvoch rokov. Okrem Slovenska prispejú aj ďalšie krajiny EÚ s cieľom zlepšiť podmienky v tureckých utečeneckých táboroch, kde sa nachádza okolo dvoch miliónov ľudí. Financie vláda poskytla aj úradu OSN pre utečencov v Jordánsku, Libanone, Červenému krížu v Bulharsku v sume 568-tisíc eur. Ďalších 500-tisíc eur z prostriedkov štátnej lotériovej spoločnosti Tipos kabinet vyčlenil na projekty mimovládnych organizácií, ktoré sa venujú migrantom.

Slovensko ponúklo ešte v lete pomoc vláde vo Viedni, pretože mala veľký problém s preplnenými utečeneckými tábormi. Od septembra sú v Gabčíkove migranti, ktorí požiadali o azyl v Rakúsku. Dohoda s rakúskou stranou hovorí o dočasnom ubytovaní pre 500 ľudí. Po skončení azylového procesu sa vrátia späť do Rakúska. Slovensko znáša náklady na stravu a ubytovanie, Rakúsko platí zdravotnú starostlivosť, strážnu službu a vreckové.

Ťažko zvládnuteľnú situáciu s nelegálnym prekračovaním hraníc pomohla vláda riešiť v októbri susednému Maďarsku vyslaním 50 policajtov. Problém bol v tom, že migranti po tzv. balkánskej trase nekontrolovane prúdili cez maďarsko-srbské hranice a smerovali ďalej na západ Európy. Ďalších 20 policajtov odišlo začiatkom novembra aj do Slovinska strážiť hranice s Chorvátskom. Maďarsko a Slovinsko sú totiž vstupnou bránou do schengenského priestoru EÚ.

(su)

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Európa #utečenci #migračná vlna #Ročenka 2015