Rok 2015: Zomrel majster Chudík, sir Winton či nezabudnuteľný Pierre Brice

Abdalláh (90)

Saudskoarabský kráľ vládol desať rokov, počas ktorých vo svojej krajine zavádzal opatrné reformy, dal ženám väčší podiel na verejnom živote, hoci narážal na odpor islamských konzervatívcov. Mal dlhodobé zdravotné ťažkosti, naposledy trpel na zápal pľúc.

Tibor Bártfay (93)

Slovenský akademický sochár je autorom Fontány mieru pred Prezidentským palácom na Hodžovom námestí v Bratislave, súsošia Nad hrobom bojovníka na bratislavskom Slavíne a mnohých ďalších. Vytvoril 35 pamätníkov, vyše 2 200 sôch a plastík a vyše 600 portrétových podobizní.

Jules Bianchi (25)

Francúzsky jazdec F1 zomrel deväť mesiacov po nehode, ktorú utrpel na Veľkej cene Japonska v roku 2014. Vtedy si spôsobil ťažké poranenia hlavy, keď v zákrute vrazil do žeriava, ktorý odpratával iný monopost. Dovedna stihol odjazdiť 34 pretekov na okruhoch F1.

Pierre Brice (86)

Francúzsky herec zo starej šľachtickej rodiny sa preslávil najmä ako predstaviteľ Vinnetoua, náčelníka Apačov, zo západonemeckých dobrodružných filmov zo 60. rokov, ktoré vznikli na motívy románov spisovateľa Karla Maya. Pre Bricea, ktorému sa najskôr do tejto roly veľmi nechcelo, sa Vinnetou stal napokon životnou úlohou. Prvý film (Poklad na Striebornom jazere) nakrútil v roku 1962 a posledný, jedenásty, v roku 1998. Počas druhej svetovej vojny pomáhal francúzskym partizánom, neskôr si zobral za ženu Nemku, jednu z fanúšičiek Vinnetoua. Venoval sa aj detskej charite.

Anita Ekbergová (83)

Švédska herečka a modelka sa preslávila najmä vďaka titulnej úlohe vo Felliniho snímke Sladký život. Rodáčka z Malmö sa ako tínedžerka venovala modelingu, v roku 1951 sa dokonca stala miss Švédska. Práve úloha vo filme talianskeho režiséra jej priniesla status sexsymbolu svojej doby, najmä pre vtedy škandalóznu kúpaciu scénu v rímskej Fontáne di Trevi. V roku 1956 získala Zlatý glóbus pre najsľubnejšiu mladú herečku. V iných snímkach už nezaznamenala taký úspech. Bola dvakrát vydatá, okrem toho mala vzťah napríklad aj so spevákom Frankom Sinatrom.

Rudolf Fila (83)

Slovenský výtvarník, pedagóg, esejista patril k najvýznamnejším predstaviteľom slovenského výtvarného života. V tvorbe prešiel od abstraktných kompozícií k dvojvrstvovým konfrontáciám podmaľby – premaľby. Jeho diela sú zastúpené v zbierkach doma i vo svete.

Stanislav Filko (78)

Slovenský výtvarník patril k veľkej generácii stredoeurópskej neoavantgardy 60. rokov 20. storočia. V tvorbe odzrkadlil všetky dôležité dobové trendy – spočiatku pop-art a nový realizmus, Fluxus, neskôr sa pridalo konceptuálne umenie, inštalácie aj divoká maľba.

Kornel Földvári (83)

Slovenský spisovateľ, publicista a prekladateľ sa sústredil na kratšie humoristicko-satirické útvary a literárne recenzie. Publikovať začal ešte ako stredoškolák v roku 1949, prispieval aj do Kultúrneho života. Tam pôsobil až do jeho zániku v roku 1968. V rokoch 1969 a 1970 bol riaditeľom a neskôr dramaturgom Divadla na Korze. V rokoch 1990 až 1992 bol námestníkom ministra kultúry SR, pôsobil tiež ako dramaturg štúdia L+S v Bratislave. Bol veľkým milovníkom detektívok, kovbojok a inej „okrajovej” literatúry. Za knihu O karikatúre získal Cenu Dominika Tatarku.

Arpád Göncz (93)

Prvý postkomunistický prezident Maďarska bol i jeho najobľúbenejším politikom. Aktívne sa zúčastnil na maďarskej revolúcii v roku 1956, z doživotného trestu si odsedel šesť rokov. Hlavou štátu bol od roku 1990 do roku 2000. Za jeho prezidentovania nastúpilo Maďarsko na cestu do NATO a EÚ.

Günter Grass (87)

Nemecký spisovateľ začínal ako básnik a autor rozhlasových hier, do dejín svetovej literatúry sa však zapísal románom Plechový bubienok. Román sa stal najčítanejšou po nemecky napísanou knihou v povojnovom období. Rodák z poľského Gdanska však počas druhej svetovej vojny podľahol nacistickej propagande a stal sa dobrovoľným členom Waffen SS. V roku 1945 ho zajali americkí vojaci. Svoju nacistickú minulosť prvýkrát priznal až v roku 2006 v diele Pri šúpaní cibule. V roku 1999, ešte pred priznaním minulosti, mu Švédska akadémia udelila Nobelovu cenu za literatúru.

Stanislav Gross (45)

Český expremiér s raketovou kariérou sa už v roku 2000 stal ministrom vnútra. O štyri roky bol už predsedom ČSSD a predsedom vlády. Postu sa vzdal pre škandál s financovaním jeho majetku a z politiky odišiel. Neskôr trpel amyotrofickou laterálnou sklerózou.

Braňo Hochel (65)

Slovenský spisovateľ a prekladateľ bol tiež šéfredaktorom Revue aktuálnej kultúry RAK. Písal básne, poviedky aj odborné publikácie. Pôsobil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ale aj v politike – ako 1. námestník primátora Bratislavy.

Oscar Holderer (95)

Americký raketový konštruktér nemeckého pôvodu pomohol Apollu 11, prvej ľudskej misii, ktorá pristála na Mesiaci, do vesmíru. Podieľal sa na tvorbe nosnej rakety Saturn V, ktorá mala významné miesto vo vesmírnych projektoch Apollo či Skylab.

Jaroslav Holík (72)

Český legendárny hokejista získal počas kariéry sedem federálnych titulov, bol majstrom sveta, olympijským medailistom a neskôr aj úspešným trénerom. Na prelome tisícročí priviedol českú dvadsiatku k dvom zlatým medailám na majstrovstvách sve­ta.

Herecká legenda

Do Slovenského národného divadla nastúpil ako elév ešte v roku 1944 a už o dva roky mal Ladislav Chudík na svojom konte vyše dvadsať postáv. Keď teda v roku 1968, na piaty deň po vstupe okupačných vojsk, emigroval na protest do Viedne, bol už dávno uznávaný pán herec.

V tom čase sa mu ozval z Ameriky režisér Ján Kadár, ktorý preňho mal pracovnú ponuku v Hollywoode. „Ďakujem veľmi pekne, ale keby som hral sovietskeho dôstojníka v šesťdesiatom ôsmom roku v americkom filme, tak by som sa nemohol vrátiť ani po revolúcii,” zareagoval vtedy Chudík. Napokon sa do vlasti zakrátko vrátil.

Okrem dlhoročného pôsobenia v divadle stvárnil Chudík aj množstvo silných filmových postáv. Za úlohu kapitána Dabača v rovnomennom filme z roku 1959 ho v írskom Corku nominovali na filmovú hereckú cenu. Asi najznámejšou Chudíkovou postavou je postava primára Sovu zo seriálu Nemocnica na kraji mesta. Veľmi bohatá je aj Chudíkova ďalšia televízna a rozhlasová tvorba. V archívoch Slovenskej televízie existuje približne 600 záznamov, na ktorých sa Chudík tvorivo podieľal, bol i neoddeliteľnou súčasťou tzv. bratislavských pondelkov a Nedeľných chvíľok poézie.

Okrem divadelnej a filmovej kariéry sa Chudík venoval aj politike. Po revolúcii sa stal ministrom kultúry, po krátkom čase sa však znova vrátil na javisko a za katedru na VŠMU v Bratislave. Chudík sa stal v roku 1999 prvým držiteľom Ceny Jozefa Kronera za celoživotné dielo, v roku 1998 mu prezident Michal Kováč udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Legendárny divadelný a filmový herec, rodák z Hronca neďaleko Banskej Bystrice, skonal 29. júna tohto roku vo veku 91 rokov.

Roman Kaliský (93)

Slovenský prozaik, dramatik a publicista, ktorý sa aktívne zúčastnil na Slovenskom národnom povstaní, patril medzi veľkých autorov Kultúrneho života v jeho najlepšom období. Po roku 1968 dve desaťročia nemohol publikovať. Vydal niekoľko kníh, v 90. rokoch aktívne publikoval.

Lemmy Kilmister (70)

Britský spevák a basgitarista – celým menom Ian Fraser Kilmister – sa narodil v roku 1945. Založil hardrockovú kapelu Motörhead a bol jej jediným stálym členom od roku 1975 po súčasnosť. Dňa 28. decembra podľahol rakovine.

B. B. King (89)

Americký hudobník patril k najlepším gitaristom všetkých čias. Na hudobnej scéne sa začal pohybovať koncom 40. rokov minulého storočia, prvý album Singin’ The Blues vydal v roku 1957, neskôr pridal ďalších neuveriteľných 40 štúdioviek. Medzi jeho najznámejšie nahrávky patria napríklad Rock Me Baby, Every Day I Have The Blues, Woke Up This Morning či Please Love Me. V roku 1987 ho uviedli do Rokenrolovej siene slávy a udelili mu tiež cenu Grammy za celoživotný prínos. Magazín Rolling Stones ho v roku 2011 zaradil na šieste miesto v rebríčku 100 najlepších gitaristov.

Ján Chryzostom Korec (91)

Slovenský rímskokatolícky duchovný, kardinál a emeritný diecézny biskup nitrianskej diecézy, bol prvým predstaviteľom slovenskej cirkevnej provincie, ktorý sa stal členom kardinálskeho kolégia. Za komunizmu bol jedným z hlavných predstaviteľov tzv. tajnej cirkvi na Slovensku.

Ján Kulich (84)

Slovenský akademický sochár, ktorého sochy a pamätníky sú na mnohých miestach na Slovensku. Vytvoril monument na Dukle, súsošie na bratislavskom Slavíne, sochu Jánošíka vo Vrátnej doline, ale aj jazdeckú sochu Svätopluka na Bratislavskom hra­de.

Juraj Kušnierik (51)

Slovenský novinár a spoluzakladateľ Artfora bol milovníkom literatúry a muziky. V RTVS mal reláciu Slová_FM, pôsobil aj ako zástupca šéfredaktora časopisu .týždeň, spolu so Štefanom Hríbom tvoril relácie Pod lampou, Bez lampy_FM a Lampa. Zomrel v Reykjavíku na zlyhanie srdca.

Christopher Lee (93)

Anglického speváka a herca si diváci najviac pamätajú ako čarodejníka Sarumana z Pána prsteňov. Zahral si však aj v bondovke Muž so zlatou zbraňou, v Troch mušketieroch a vo Hviezdnych vojnách. Venoval sa aj heavymetalu, v roku 2009 získal rytiersky titul.

Lubomír Lipský (92)

Český herec bol tvárou kultových komédií. Medzi jeho najznámejšie filmy patria Císařův pekař a pekařův císař, Čtyři vraždy stačí, drahoušku či Saturnin. V roku 2005 získal cenu Thálie za celoživotné majstrovstvo, o tri roky neskôr Cenu Františka Filipovského za dabing.

Josef Masopust (84)

Česká futbalová legenda pomohla v roku 1960 Československu k tretiemu miestu na ME vo Francúzsku, o dva roky neskôr k striebru na MS v Čile. Vo finále s Brazíliou strelil náš jediný gól. V roku 1962 získal Zlatú loptu pre najlepšieho futbalistu pôsobiaceho v Európe.

Kurt Masur (88)

Nemecký dirigent pôsobil jedenásť rokov v Newyorskej filharmónii. V roku 2002 prevzal post hudobného riaditeľa parížskeho Orchestre National de France. Bol dlhoročným šéfdirigentom lipského Gewandhausorches­tru. Významnou mierou prispel k odvráteniu hrozby občianskej vojny v bývalej NDR.

Brooke McCarter (52)

Americký herec, rodák z Philadelphie, sa preslávil najmä ako Paul vo filme Stratení chlapci z roku 1987. Začínal ako model v prestížnej newyorskej agentúre Ford, po tom ako vyhral súťaž talentov na vysokej škole. Zapojil sa do študijného programu herectva, spevu a tanca.

Colleen McCulloughová (77)

Austrálska spisovateľka sa preslávila knihou Vtáky v tŕní. Príbeh zakázanej lásky medzi mladou ženou a kňazom bol v roku 1983 aj sfilmovaný. Povolaním bola neurologička, písať začala v USA, keď sa venovala už len výskumu. Neskôr trpela slepotou a artritídou.

John Nash (86)

Americký matematik bol známy svojou prácou v oblasti teórie hier. Žurnalistka Sylia Nasarová napísala o jeho živote knihu Čistá duša, na základe ktorej vznikol rovnomenný film, v ktorom si Nasha zahral Russel Crowe. Nash zomrel spolu s manželkou pri nehode v taxíku.

Leonard Nimoy (83)

Americký herec bol známy najmä ako Spock zo seriálu a filmov Star Trek. Okrem herectva sa venoval aj iným druhom umenia, je autorom siedmich zbierok básní, vydal tiež päť hudobných albumov. Zomrel na chronickú obštrukčnú chorobu pľúc.

Ivan Niňaj (60)

Slovenský televízny športový komentátor, ktorého mnohé výroky zľudoveli. V roku 2014 sa v Minsku rozlúčil s prácou na vrcholných medzinárodných podujatiach, predtým odkomentoval 25 majstrovstiev sveta v hokeji, prvé v roku 1985 v Prahe.

Maureen O’Hara (95)

Írsko-americká herečka patrila medzi najslávnejšie herečky 40. a 50. rokov minulého storočia, zahrala si vo viac ako 60 filmoch, medzi inými napríklad Čierna labuť a Sám a sám. Hoci ju nikdy nenominovali na Oscara, vlani sošku dostala za celoživotné dielo.

Jelena Obrazcovová (75)

Ruská operná speváčka vystupovala na scénach ako napríklad La Scala v Miláne či Boľšoj teatr v Moskve. Zahrala si aj v niekoľkých televíznych filmoch. Po boku Plácida Dominga napríklad v titulnej úlohe televíznej hudobnej drámy Carmen (1978).

Jiří Paďour (72)

Bývalý českobudějovický biskup v mladosti túžil stať sa lekárom. Pre triedny pôvod však nesmel študovať na vysokej škole. Vyučil sa za mechanika počítačových strojov a neskôr študoval herectvo v Prahe. Vo Francúzsku študoval réžiu, nakoniec si však vybral kariéru kňaza a v roku 1975 ho vysvätili.

Ivan Palúch (75)

Slovenský herec sa preslávil predovšetkým vďaka rozprávke Princ Bajaja a filmu Adam Šangala. V roku 2008 mu na festivale Art Film Fest udelili cenu za celoživotný prínos filmu, len uplynulý rok mu odhalili aj pamätnú dlaždicu na Filmovom chodníku slávy v Bratislave.

Magda Paveleková (84)

Slovenská herečka bola známa svojím komediálnym talentom. Kariéru začala rodáčka z Levíc v Krajovom divadle v Nitre pod vedením Andreja Bagara. V roku 1965, po príchode do Bratislavy vystupovala na scéne bývalej Tatrarevue a stala sa z nej muzikálová hviezda. Celých 42 rokov potom pôsobila na doskách Novej scény. Stvárnila mnoho postáv, jednou z najznámejších bola tá v Mníškach v bratislavskom Teatre Wüstenrot. Publikum očarila jej komediálnosť, ktorou pobavila i rozosmiala hľadisko, vedela ho priviesť k zamysleniu a úsmevu cez slzy.

Peter Pišťanek (54)

Slovenský spisovateľ známy najmä vďaka sérii Rivers of Babylon. Vystriedal niekoľko zamestnaní, bol aj šéfredaktorom internetového magazínu inZine. Okrem kníh sa podieľal aj na scenároch k filmom Rivers of Babylon a Rukojemník. Spáchal samovraždu.

Maja Plisecká (89)

Slávnu ruskú primabalerínu v roku 1943 prijali ako sólistku do Veľkého divadla, kde pôsobila až do roku 1988. Prestížni choreografi Alberto Alonso a Maurice Béjart zostavovali repertoár špeciálne pre ňu. V roku 1997 zavítala do Prahy, kde vo veku 71 rokov vystupovala na doskách Národného divadla.

Martin Porubjak (71)

Slovenský divadelník bol aj jedným zo spoluzakladateľov Verejnosti proti násiliu, v rokoch 1991 a 1992 bol podpredsedom vlády SR. Bol autorom mnohých divadelných hier, ale podpísal sa i pod rad filmových scenárov. Zomrel po ťažkej chorobe.

Terry Pratchett (66)

Britský spisovateľ sa stal priam kultovou postavou vďaka svojej knižnej sérii Úžasná Plochozem. Jeho prvá kniha s názvom Koberčania sa začala predávať v roku 1971, odvtedy stihol napísať ďalších 70 titulov, pričom len samotná legendárna séria o Plochozemi má 40 pokračovaní. Prvé sa volalo Farba mágie a vyšlo v roku 1983. Známa je aj trilógia o Johnnym Maxwellovi. Za prínos literatúre si vyslúžil Rad britského impéria Officer, odovzdali mu aj cenu World Fantasy Award za celoživotný prínos. Spisovateľ prehral boj s Alzheimerovou chorobou, ktorú mu diagnostikovali v roku 2007.

Ivan Rajmont (70)

Prvý porevolučný umelecký šéf činohry Národného divadla v Prahe, režisér a divadelný pedagóg bol rodákom z Hradca Králové. Preslávili ho inscenácie ako napríklad Sluha dvoch pánov z roku 1994 s Miroslavom Donutilom, ktorá je s viac ako 500 reprízami v priebehu ostatných viac ako dvoch desaťročí divácky najúspešnejšou inscenáciou v histórii prvej pražskej divadelnej scény.

Kája Saudek (80)

Český grafik bol u našich západných susedov kráľom komiksu. K jeho najznámejším titulom patrí Muriel a andělé z roku 1969. Komiksy však mohol publikovať až v 90. rokoch. Spolupracoval aj na filmoch Kdo chce zabít Jessii či Čtyři vraždy stačí, drahoušku.

Omar Sharif (83)

Egyptský herec sa stal medzinárodne známy vďaka francúzsko-tuniskej orientálnej rozprávke Goha z roku 1958. Jeho prvým filmom v angličtine bol úspešný veľkofilm Lawrence z Arábie. Za úlohu šejka Aliho ibn el Khariša získal Zlatý glóbus a nomináciu na Oscara.

Helmut Schmidt (96)

Bývalý západonemecký spolkový kancelár viedol krajinu osem rokov počas vrcholiacej studenej vojny. Politik zo Sociálnodemokra­tickej strany Nemecka zastával funkciu kancelára v rokoch 1974 – 1982, keď vtedajšie západné Nemecko čelilo vlne teroristických útokov. Neskôr položil základy pre zavedenie eura. Podľa prieskumov bol najobľúbenejším kancelárom všetkých čias. Známy bol aj ako vášnivý fajčiar. A napriek zákazu fajčenia vo verejných priestoroch si Schmidt, až do posledných chvíľ veľmi spoločensky angažovaný občan, mohol zapáliť aj počas naživo vysielaných televíznych interview.

Pavel Srníček (47)

Ostravský rodák a niekdajší brankár českej futbalovej reprezentácie dovedna odchytal za český národný tím 49 stretnutí v rokoch 1994 až 2001. Odchovanec Bohumína začal s ligovým futbalom v Baníku Ostrava. Ako 23-ročný si našiel angažmán v anglickom Newcastli United. Nedávno vydal knihu o svojom „ostrovnom“ pôsobení s názvom Pavel is a Geordie.

Ján Šterbák (63)

Slovenský hokejový tréner viedol aj národný reprezentačný výber v sezóne 1997/1998. Ako asistent kouča získal bronz so seniorským tímom na MS 2003 v Helsinkách, s dvadsiatkou Česko-Slovenska vybojoval bronz na MS vo Švédsku v roku 1993.

Martin Ťapák (88)

Slovenský režisér, herec, tanečník a choreograf nakrútil filmy ako Pacho, hybský zbojník či Sváko Ragan. Ako herec si zahral v Rodnej zemi či Jánošíkovi (1962). Po rokoch v SND bol choreografom a režisérom v SĽUK-u, bol i ústredným riaditeľom Slovenského filmu.

Ludvík Vaculík (88)

Český spisovateľ je autorom známeho manifestu Dvetisíc slov z roku 1968. Založil aj samizdatovú edíciu Petlice a podpísal Chartu 77. Bol tiež autorom množstva fejtónov, prispieval do Lidových novín. V roku 2008 získal českú Štátnu cenu za literatúru.

Milan Veselý (75)

Slovenský výtvarník vynikal najmä v oblasti výstavníctva, ocenenia získal aj za knižnú tvorbu. Verejnosti sú asi najviac známe obálky kníh Jula Verna, ktoré vytvoril pre vydavateľstvo Mladé letá. Výstavnú grafiku a typografiu riešil aj pre svetové výstavy v Bruseli, Montreale a Osake.

Haskell Wexler (93)

Americký kameraman, producent a režisér sa narodil v Chicagu. K nakrúcaniu filmov sa dostal po druhej svetovej vojne. Najprv sa venoval dokumentom. V roku 1967 získal svojho prvého Oscara za najlepšiu kameru za psychologickú drámu Kto sa bojí Virginie Woolfovej? Druhého získal za životopisnú snímku Cesta ku sláve. Medzinárodná asociácia kameramanov ho zaradila k desiatim najvplyvnejším kameramanom filmovej histórie.

Britský Schindler

Keby jeho manželka Greta raz nerobila dôkladné poriadky na pôjde ich spoločného domu, možno by svetu dnes meno Nicholas Winton nič nevravelo. Písal sa rok 1988, keď Greta našla dokumenty a plány prevozov židovských detí z Československa tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Sir Nicholas Winton ich pred nacistami zachránil až 669.

Winton v roku 1938 počas návštevy Československa dobre vytušil, že tamojšiemu židovskému obyvateľstvu bude čoskoro hroziť smrteľné riziko zo strany nacistického Nemecka. Zriadil preto útvar Britského výboru pre utečencov z Československa zameraný na pomoc deťom. Spravil zoznamy približne 6-tisíc detí a začal s ich prevozom do bezpečnej Británie. Prvých 20 detí odletelo lietadlom, potom sa už dalo cestovať len vlakom. Celkovo pred príchodom Nemcov stihol vypraviť osem vlakových súprav.

Obdobné záchranné akcie prebiehali už skôr aj v Berlíne či vo Viedni, tá v Prahe bola unikátna v tom, že ju organizoval v podstate jediný človek – sir Winton. Ten svoje hrdinstvo držal dlhé roky v tajnosti, dokonca aj pred vlastnou ženou. Keď sa ho na to neskôr novinári pýtali, odvetil s britským humorom – že každý muž má predsa pred svojou ženou nejaké tajnosti.

Po odhalení tajomstva však Wintonova žena zorganizovala dojemné televízne stretnutie s „jeho deťmi” v štúdiu BBC. Svet sa následne o Wintonových skutkoch dozvedel aj vďaka filmom slovenského režiséra Mateja Mináča Všetci moji blízki, Nicholas Winton: Sila ľudskosti a Nickyho rodina. Za svoj čin bol Winton ocenený viacerými britskými vyznamenaniami. V roku 2014 už po tretí raz figuroval medzi kandidátmi na Nobelovu cenu mieru. Zomrel prvého júla tohto roku vo veku 106 rokov.

Robert Spitzer (83)

Doktor v psychiatrickom spoločenstve zohral vedúcu úlohu v uznaní, že homosexualita nie je odchýlkou ​​od normy. V roku 1973 vylúčil homosexualitu z príručky pre diagnostikovanie a štatistiku duševných chorôb.