Pritom stále počujú z Kyjeva od prezidenta, premiéra a jeho ministrov aj od ľudí nimi dosadenými v regiónoch: „Buďte trpezliví, krajina sa dostane z krízy, len vydržať.“ A hlas opozície umlčali.
Vrátane komunistov, ktorých stranu v polovici decembra kyjevský súd zakázal. Rozhodnutie Kyjeva vyvolalo vlnu kritiky aj v zahraničí. „Zákaz komunistickej strany, ktorý je hrubým porušením slobody vyjadrovania názoru a združovania, musí byť neodkladne zrušený,“ reagovala napríklad Amnesty International.
Ukrajinská politická špička má však dnes iné starosti. Okrem iného sa za každú cenu pokúša nahradiť stratené tradičné ekonomické väzby s Ruskom, ku ktorému sa vedenie Kyjeve obrátilo chrbtom.
V snahe získať pomocnú ruku na Západe je ochotná urobiť čokoľvek. Najnovšie sa prezident Petro Porošenko počas oficiálnej návštevy Izraela pokúsil prilákať tamojších investorov okrem iného aj tvrdením, podľa ktorého Ukrajinu založili Židia.
„Ako národ sa priamo podieľali na vytvorení ukrajinského štátu,“ vyhlásil deň pred Štedrým dňom prezident v izraelskom Knesete citovaný televíziou 112 Ukrajina. Jeho spoluobčania však nemajú pochopenie pre jeho svojský výklad ukrajinských dejín.
Hlavne preto, že od januára do novembra tohto roku vzrástli, podľa firmy Pro-Consulting, ceny v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku o 46,4 percenta. Najviac zdraželi vajíčka (o 60¤%), mäso a mäsové výrobky (o 62,4 %) a chlieb (o 55,7 %).
Dokonca aj Kyjev, ktorý pred prevratom na Majdane bol vždy nielen s Chreščatykom výkladnou skriňou, zažíva dnes voľakedy nemysliteľné. Na marketingové ťahy veľkých obchodných reťazcov, ktoré majú prilákať čoraz chudobnejšieho zákazníka, reagujú Kyjevčania bitkami o lacný tovar.
Aj na Západe, napríklad v USA, ale aj v iných krajinách síce existuje tzv. čierny piatok, ale Ukrajinci „čierne piatky“ majú oveľa častejšie. Rozdiel je v tom, že zatiaľ čo na Západe ľudia skupujú hlavne elektroniku, Ukrajinci si v obchodoch skáču do vlasov kvôli cenovým akciám na potraviny.
Ich stúpajúcu drahotu spôsobuje obrovská inflácia hrivny, ako aj rast cien za energie. Ukrajinci to napokon pocítili aj v tomto roku na vlastnej koži. Čoraz viac musia platiť za komunálne služby, nájomné, plyn a elektrinu.
„Mnohí nie sú schopní kryť rastúce náklady zo svojich miezd a dôchodkov. Oficiálna nezamestnanosť dosiahla 10 percent a pritom niektoré podniky pracujú jeden až dva dni v týždni alebo posielajú pracovníkov na dovolenku na ich účet. Podľa ústredného štatistického úradu v novembri 2015 registrovali na jedno voľné pracovné miesto až 12,7 nezamestnaného,“ pripomína Olexandr Dudčak, ukrajinský politológ a ekonóm.
Prezident Porošenko však stále opakuje, že „ľudia nešli na Majdan kvôli zvýšeniu miezd a dôchodkov, ale v mene euroorientácie“. Platia však za ňu veľmi vysokú cenu. Stačí spomenúť ukrajinský export. Celkové poklesol o 32 percent. Pritom s EÚ o 35¤%, s Ruskom dokonca o 70 %.
Ukrajina stratila Rusko a Európa má dnes iné starosti, ktoré ukrajinský problém zatlačili do úzadia. A konkrétna pomoc Kyjevu? Podľa Olexandra Ochrimenka, prezidenta Ukrajinského analytického centra, únia sľubovala v roku 2015 Ukrajine 300 miliónov eur.
„Ukrajina však dostala iba 20 miliónov a to je všetko. Stimulovanie sa skončilo. Ukrajina musí teraz sama porozmýšľať, ako sa dostať zo vzniknutej šlamastiky,“ cituje politológa portál Ukraina.ru. Podľa neho úniu Ukrajina už unavuje. „Iba tí naši politici zámerne skresľujú fakty, keď stále hovoria o ekonomickej pomoci a hospodárskom raste,“ dodáva Ochrimenko.
Pritom ani v zahraničnopolitickej oblasti nepriniesol tento rok Ukrajincom sľubované zlepšenie. „Hlavným výsledkom bola úplná strata právnej subjektivity Ukrajiny,“ tvrdí napríklad Vasilij Stojakin, riaditeľ kyjevského Centra politického marketingu. Podľa neho niektoré obmedzenia majú až príliš rukopis riadenia zvonku.
„Napríklad USA odmietli prevziať zodpovednosť za blokádu Krymu napriek tomu, že Porošenko, Pravý sektor a krymskí Tatári dostali rozkaz zo Sykorskej ulice (sídlo veľvyslanectva USA v Kyjeve – poz. red.) a viceprezident Joe Biden presvedčil Kyjev, aby v kresle premiéra ostal Arsenij Jaceňuk,“ dodal ukrajinský politológ.
Vonkajší vplyv vidieť aj v prípade schvaľovania štátneho rozpočtu na rok 2016. Poslanci s návrhom napokon 25.¤decembra súhlasili, pretože to bola kľúčová podmienka pre zabezpečenie ďalšej časti finančnej pomoci v rámci záchranného balíka od Medzinárodného menového fondu vo výške 17,5 miliardy dolárov.
Podľa prvých reakcií ide o nereálny rozpočet schválený len kvôli spomínanej pôžičke. „Možno už na jar budeme svedkami jeho prehodnotenia,“ reagoval napríklad ukrajinský politológ Michail Pogrebinskij.