„Veľa vecí hovorí pre to, aby sme aktivovali takzvaný mechanizmus právneho štátu a na Varšavu uvalili dohľad,“ vyhlásil podľa agentúry AFP Oettinger v nedeľňajšom vydaní nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ).
Podľa FAZ predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker dal otázku Poľska na program ďalšieho zasadnutia komisie 13. januára. Mieni použiť procedúru, ktorá platí od roku 2014 a zameriava sa na členské krajiny, v ktorých vznikla „systematické nebezpečenstvo pre právny štát“.
Pokiaľ dotknutá krajina nereaguje na návrhy zmien zo strany Bruselu, komisia môže začať „procedúru pre porušenie základných európskych hodnôt,“ vysvetlil denník.
Novela v Poľsku počíta s tým, že vstupom zákona do platnosti jeho zverejnením v úradnom vestníku skončia mandáty doterajších členov vedenia a dozorných rád Poľskej televízie a Poľského rozhlasu.
K oficiálnej publikácii zákona chýba už len podpis prezidenta Andrzeja Dudy. To je však považované za formalitu, pretože hlava štátu má blízko k vládnej strane Právo a spravodlivosť (PiS), ktorá novelu presadila.
Zmeny, ktoré vyvolali kritiku zo strany opozície a nespokojnosť v Bruseli, umožnia novej vláde dosadzovať do vedenia verejnoprávnej televízie a rozhlasu svojich ľudí. Akonáhle nové ustanovenia začnú platiť, právomoc menovať a odvolávať šéfov verejnoprávnej televízie a rozhlasu prejde na ministra štátneho pokladu. Až doteraz boli riadiace funkcie a dozornej rady vo verejnoprávnych médiách obsadzované na základe verejných konkurzov.
Politickí odporcovia vyčítajú vláde konzervatívcov, že sa urýchlene snažia upevniť si kontroverznými krokmi moc. Poukazujú tiež na spory okolo zloženia ústavného súdu a schválenie zákona o tejto vrcholnej justičnej inštancii.
Strana PiS niekdajšieho premiéra Jaroslawa Kaczyńského získala v októbrových voľbách väčšinu v oboch komorách parlamentu. Prvýkrát od pádu komunizmu tak mohla vytvoriť jednofarebný kabinet.