Kubiš: Islamský štát stráca v Iraku pozície

Špeciálny vyslanec OSN pre Irak Ján Kubiš varuje, že boj proti teroristickej organizácii Islamský štát v Iraku môže prispieť k ďalšiemu prehĺbeniu utečeneckej krízy.

06.01.2016 07:00
vojak, Irak, Ramádí Foto:
Iracký vojak na snímke z konca minulého roku sprevádza obyvateľku Ramádí po vytlačení bojovníkov teroristickej organizácie Islamský štát z tohto mesta.
debata (48)

"Okolo 3,2 milióna Iračanov opustilo svoje domovy a drvivá väčšina neodišla mimo krajiny. Snažia sa zostať v Iraku. Lenže skúsenosti z iných humanitárnych kríz nám hovoria, že keď takáto situácia trvá dlhšie, tak sa to mení. Európa by mala irackej vláde a medzinárodnému spoločenstvu v krajine poskytnúť oveľa masívnejšiu pomoc,“ povedal pre Pravdu bývalý slovenský minister zahraničných vecí.

Irackej armáde sa podarilo s podporou spojencov dobyť mesto Ramádí v provincii Anbar, ktoré kontrolovala teroristická organizácia Islamský štát (IS). Je to úspech? Čo to znamená pre Irak?

Z bezprostredného hľadiska je to pozitívne. Ale aj keď sa na to dívame z pohľadu určitých tendencií a vývoja. V máji 2015 stratili vládne sily Ramádí. Bola to veľmi nepríjemná porážka. IS je silný. Jeho vojenskú zložku tvoria presvedčení, dobre vycvičení ľudia. Nie je možné ich podceniť. Keď však IS získal Ramádí, išlo to proti vtedajším trendom, teda že sa ho už podarilo zatláčať. Porážka do významnej miery demoralizovala ozbrojené sily, ktoré prišli o mesto. Rozkolísala aj politickú scénu v Iraku. A pod paľbu silnej kritiky sa dostala aj medzinárodná koalícia bojujúca s IS. Od pádu Ramádí sa hovorilo, že jej opatrenia sú neúčinné. Väčšina mesta je však teraz späť v rukách vlády. Je to veľmi pozitívne. Podobne aj to, že sa mesto podarilo dobyť vládnym silám s pomocou miestnych sunnitských kmeňov. Tie sa budú starať aj o bezpečnosť v Ramádí. Aj polícia sa verbuje z radov miestneho obyvateľstva.

Dúfam, že dobytie Ramádí povzbudí irackých politikov k hľadaniu riešení, čo je pre mňa kľúčové.

To môže byť model aj pre iné miesta ovládané IS.

Je to veľmi dôležité. Z Ramádí utieklo pod tlakom bojových operácií viac ako 100-tisíc ľudí. Aby sa vrátili, musia veriť, že je situácia iná. Z dlhodobého hľadiska sa potvrdzuje trend, že IS postupne stráca pozície. Aj táto organizácia je postavená pred otázku, do akej miery je jej filozofia príťažlivá pre sunnitské obyvateľstvo. Ukazuje sa, že aj v takej konzervatívnej provincii, ako je Anbar, to nie je jednoznačná záležitosť. Dobytie Ramádí je povzbudením pre tých, čo nechcú podporovať IS. A pre Islamský štát je to výrazná morálna strata. Jeho nástup bol spočiatku masívny, ale nemusí mať pevné korene. Teda ak hovoríme o Iraku. Nechcem sa dotýkať situácie v Sýrii alebo iných častí moslimského sveta, kde sa IS takisto pokúša presadiť. Dúfam, že dobytie Ramádí povzbudí irackých politikov k hľadaniu riešení, čo je pre mňa kľúčové. Aby došlo k istej dohode medzi sunnitskými a šiitskými politickými prúdmi.

V tejto súvislosti je dôležitá aj otázka vplyvu Iránu v Iraku. Na jednej strane Teherán pomáha najmä rôznym šiitským ozbrojeným skupinám v boji s IS. Na druhej strane mnohí pozorovatelia tvrdia, že Irán nechce, aby bol Irak príliš silný a jednotný. Ako sa dá zhodnotiť konanie Teheránu? Pozitívne? Negatívne? Niečo medzi tým?

Je to veľmi pestrá mozaika dobrých vzťahov medzi Iránom a Irakom a zároveň napätia. Teherán sa netají, že vysiela svojich špecialistov, aby pomáhali rôznym šiitským ľudovým milíciám. Čo sa týka vplyvu Iránu, sú tam aj prvky výrazne pozitívne. Pre medzinárodné spoločenstvo je prioritou boj s IS. Aj keď sa to niekomu nemusí páčiť, Irán v tom zohráva veľmi významnú úlohu. Teherán tiež, dúfajme, môže prispieť k nájdeniu riešení pre Sýriu a širší región. Samozrejme, vplyv Iránu v Iraku má aj problematickú rovinu.

Akú?

Ako som povedal, Irán podporuje ozbrojené skupiny, ktoré sú prepojené na iracké politické strany. Tieto milície sú dobre vycvičené a pripravené na boj s IS. Ale určite budú do budúcnosti chcieť ovplyvňovať politický vývoj. Vidím v tom isté nebezpečenstvo. Keď máte desaťtisíce ozbrojencov, ktorí bojujú a majú isté zásluhy, pri hľadaní politického riešenia sa budú hlásiť o slovo. Aj tu sa môže prejaviť vplyv Iránu. Nie všetci občania Iraku ho budú vnímať pozitívne.

Spomenuli sme Ramádí, ale symbolom moci IS v Iraku je, že ovláda Mosul. Je to tretie najväčšie mesto krajiny. Bude po Ramádí nasledovať útok na pozície IS v Mosule?

Je to iná kategória. Dá sa však povedať, že všetko, čo sa deje, momentálne prispieva k postupnému obmedzovaniu manévrovacích možností Islamského štátu. Čo sa týka Mosulu, tak sa kurdským silám Pešmerga, ale aj kmeňovým milíciám podarilo prerušiť hlavné spojenie medzi týmto mestom a sýrskou Rakká (hlavné sídlo IS, poz. red.). Provládne jednotky sa približujú k Mosulu. Postupne sa vytvárajú vojenské a politické podmienky, aby sa začala operácia na oslobodenie tohto mesta. Musíme však zvažovať aj humanitárne dosahy. Keď sa začnú boje, tak sa možno státisíce ľudí budú snažiť utiecť. OSN už dnes plánuje vytvorenie istých stredísk, ktoré by dokázali zvládnuť nápor týchto ľudí. Spojenie vojenských a civilných, humanitárnych prvkov je potrebné dobre naplánovať ešte predtým, ako sa začne operácia na oslobodenie Mosulu.

Hovoríte, že v prípade ďalších bojov opustia domovy desaťtisíce Iračanov. Bude to znamenať aj tlak na vonkajšiu migráciu, a teda ďalšie prehĺbenie utečeneckej krízy?

Tlak na vonkajšiu migráciu existuje. Okolo 3,2 milióna Iračanov opustilo svoje domovy a drvivá väčšina neodišla mimo krajiny. Snažia sa zostať v Iraku. Lenže skúsenosti z iných humanitárnych kríz nám hovoria, že keď takáto situácia trvá dlhšie, tak sa to mení. Ak títo ľudia nevidia perspektívu pre seba, a hlavne pre svoje deti, tak sa snažia pohnúť ďalej. Je dôležité, aby k tomu nedošlo. Nejde len o poskytnutie humanitárnej pomoci, liekov, potravín. Je potrebné postaviť aspoň provizórne školy, aby mladá generácia dostala šancu vzdelávať sa. Pre každého rodiča je to dôležité. Platí to aj v Iraku. Európa by mala irackej vláde a medzinárodnému spoločenstvu v krajine poskytnúť oveľa masívnejšiu pomoc. Nejde o nejaké veľké prostriedky, hovoríme o 400–600 miliónoch eur.

Irak je z pohľadu migračnej krízy v tieni iných problémov. A pritom, ako hovoríte, s utečencami je to tak, že sa postupne pohnú ďalej, keď nemajú žiadnu perspektívu. Čo robí OSN, aby upriamila pozornosť na Irak?

V každej politike prevláda téma dňa. Dnes je to Sýria. Prevláda otázka, ako podporiť utečencov, ktorí opustili túto krajinu a sú v Turecku či Libanone. Chýba širší strategický pohľad. Nie som prekvapený, ale je to smutné. V Európe v zásade chýbal, a možno doteraz chýba, strategický pohľad, ako riešiť tieto otázky. Len látame diery, aj keď niekedy razantne. Zabúdame však na to, že keď investujeme niekoľko miliárd, tak z hľadiska rozpočtu únie financujeme také veci ako sťahovanie Európskeho parlamentu z miesta na miesto. Zo strategického hľadiska je potrebné použiť peniaze na to, aby ľudia, ktorí v rodnom štáte museli opustiť domovy, neodišli z krajiny úplne.

V Bagdade vzniklo centrum, kde si spravodajské informácie vymieňajú Irak, Irán, Sýria a Rusko. Ako iracká vláda reagovala na vojenský vstup Moskvy do konfliktu v Sýrii? Rusko dokonca ponúklo pomoc aj Iraku.

Situácia v Sýrii a Iraku, hoci obe krajiny majú problém s IS, je rozdielna. Iracká vláda je pri moci na základe slobodných volieb, ústavy. Nebudem takto hodnotiť situáciu v Sýrii. Bagdad je pevnou súčasťou protiteroristickej koalície a veľmi si cení jej pomoc. Aj keď ju aj kritizuje za to, že nerobí všetky potrebné kroky. Napriek tomu je spolupráca dobrá. A Irak ju nechce stratiť. Rusko sa neponáhľa, že by chcelo byť priamo vojensky zaangažované v Iraku. Moskva hrá svoju úlohu v Sýrii. Spolupráca Iraku a Ruska bude naďalej skôr na úrovni výmeny spravodajských informácií a možno lepšej koordinácie niektorých krokov. Iracká vláda je veľmi citlivá na otázky svojej suverenity. Kriticky vystúpila proti tomu, že najmä ruské rakety ostreľujúce ciele v Sýrii lietali cez iracký vzdušný priestor, ktorý musel byť uzavretý. Bagdad si v tomto vyžaduje oveľa precíznejšiu súčinnosť s Ruskom, čo sa týka poskytovania predbežných informácií o takýchto preletoch. Iracká vláda teda hodnotí pozitívne pôsobenie Moskvy v Sýrii a výmenu spravodajských informácií. No nemyslím si, že požadovala priame nasadenie ruských vojenských prostriedkov.

Vojenský vstup Ruska do konfliktu v Sýrii má svojich zástancov aj odporcov. Ako ho hodnotíte?

V každom prípade krok Ruska posunul veci v Sýrii z určitého bludného kruhu. Nebolo vidieť východiská. Situácia bola niekoľko rokov veľmi nestabilná a viedla k humanitárnym katastrofám. Milióny ľudí v Sýrii ušli z domovov, státisíce zahynuli. Dnes rokujeme o politickom riešení. Z tohto pohľadu je to pozitívne. Z vojenskej stránky kroky Moskvy nechcem a nemôžem hodnotiť. Nemám dostatok informácií, ako Rusko v Sýrii funguje. Dúfam, že rokovania postupne umožnia lepšiu koordináciu protiteroristického úsilia. Možno aj čo sa týka spolupráce Ruska s medzinárodnou koalíciou v krokoch proti rôznym skupinám, ktoré dnes bojujú na území Sýrie. Celé toto úsilie by malo byť definované ako súčasť budúceho politického riešenia v Sýrii. Týka sa to aj zapojenia niektorých protivládnych zoskupení do tohto procesu a ich oddelenia od skutočných teroristických skupín.

© Autorské práva vyhradené

48 debata chyba
Viac na túto tému: #Ján Kubiš #Islamský štát