Vo verejnej debate vo štvrtok to priznal aj samotný Obama. Prezident však verí, že po neustále sa opakujúcich masakrách musí Amerika niečo urobiť.
Foto: SITA/AP, Pablo Martinez Monsivais
Malé zmeny
Obama začiatkom týždňa oznámil, že všetci predajcovia zbraní budú povinní overovať minulosť svojich zákazníkov, či tí majú zákonné právo kúpiť si zbraň. Prezident sa svojím nariadením snaží zjednotiť pravidlá tak, aby sa preverovaniu nikto nemohol vyhnúť. Štáty budú musieť federálnym úradom poskytnúť informácie o tých ľuďoch, ktorí si nemohli kúpiť zbraň napríklad z dôvodu psychického ochorenia či predchádzajúcej trestnej činnosti.
Aj tieto malé zmeny však spochybňujú republikáni. Ich kandidát na prezidenta, kontroverzný miliardár Donald Trump, chce, aby bolo možné zbrane nosiť aj v školách. A texaský senátor Ted Cruz rovno obvinil Obamu, že Američanom zobrerie ich zbrane. Politik je známy svojím videom, ako strieľa z automatickej pušky a na jej hlavni má omotanú slaninu. Po výstreloch údeninu zje. Vraj sa tak dobre upečie.
Politický problém
Experti pochybujú, že, čo sa týka kontroly zbraní, Obama ešte niečo dokáže urobiť. V úrade bude už len rok.
"Bez ohľadu na to, čo by prezident navrhol, extrémna pravica s tým bude mať problém,“ reagoval pre Pravdu sociológ Luis Salinas z Houstonskej univerzity. "Je smutné, že Obama politicky nemôže urobiť oveľa viac,“ myslí si Salinas.
"Aby naozaj došlo k vážnym zmenám politiky týkajúcej sa držby zbraní, vyžadovalo by si to hlasovanie v oboch komorách Kongresu. Lenže Snemovňa reprezentantov aj Senát sú kontrolované republikánmi. Tí nikdy nebudú súhlasiť so sprísnenou kontrolou zbraní,“ tvrdí sociológ Ryan King zo štátnej univerzity v Ohio. "Možnosti Obamu sú obmedzené,“ uviedol pre Pravdu odborník.
To isté si myslí aj Adam Winkler, expert na ústavné právo z Kalifornskej univerzity v Los Angeles. "Nie je pravdepodobné, že by Obama navrhol nejaké ďalšie zákony týkajúce sa kontroly zbraní. Nie je šanca, že by prešli Kongresom,“ povedal pre Pravdu Winkler. "Obama môže robiť malé zmeny prostredníctvom prezidentských príkazov. Nemôže však zásadným spôsobom zmeniť situáciu,“ vysvetľuje Winkler.
Debata pokračuje
Uvidí sa, čo Amerike prinesú prezidentské a kongresové voľby v novembri. Demokrati by mohli získať pod svoju kontrolu Senát. A je možné, že uspeje aj ich prezidentský kandidát, čo bude s veľkou pravdepodobnosťou Hillary Clintonová. Otázka držby zbraní je však v americkej spoločnosti naozaj hlboko zakorenená. Právo ich mať zaručuje aj druhý dodatok ústavy. Bez ohľadu na to, kto bude v Spojených štátoch vládnuť, sa preto veľké zmeny očakávať nedajú. "Bol som prekvapený už z toho, keď Bill O’Rilley, pravicová mediálna ikona, do istej miery podporil posledné Obamove návrhy. Povedal, že dáva zmysel, aby FBI preverovala tých, čo si chcú kúpiť strelnú zbraň. A tým, čo sú paranoidní a myslia si, že vláda k nim príde a zoberie im zbrane, odkázal, že je to ich problém,“ povedal Salinas.
Debata o držbe zbraní však bude v USA pokračovať. Podľa Obamu sa tým bude musieť zaoberať aj jeho nástupca v Bielom dome.
Jeden z argumentov tých, čo nechcú prísnejšie pravidlá, je, že násilné zločiny sú štatisticky v USA na historickom minime, hoci v priemere na sto Američanov pripadá takmer 90 zbraní. V diskusii to uznal aj Obama. Svoj prístup však prirovnal k tomu, ako sa do automobilov postupne dávali bezpečnostné pásy a airbagy a po desiatkach rokov sa vozidlá stali bezpečnejšími. Prezident tiež kritizoval vplyvnú Národnú asociáciu držiteľov zbraní, že vyvíja neprimeraný tlak na Kongres, aby nepripustil nijaké zákonné zmeny. Jej predstavitelia odmietli s Obamom verejne diskutovať.
Viac ako 33 600 Američanov zahynulo v roku 2013 pri použití strelnej zbrane. Takmer dve tretiny z toho boli samovraždy.