Holanďania riešia krízy únie

Európska únia čelí kríze, aká tu ešte nebola. Najbližších šesť mesiacov ju budú riešiť Holanďania. Spolu so Slovenskom a Maltou. Tieto krajiny od 1. januára 2016 do 30. júna 2017 povedú EÚ. Pred niekoľkými dňami začalo predsedníctvo Holandsko. Od 1. júla bude na rade na šesť mesiacov Slovensko. Bude to vôbec po prvý raz, čo Bratislava bude predsedať Rade EÚ.

Holandský premiér Mark Rutte
Holandský premiér Mark Rutte (vpravo) a predseda Európskej komise Jean-Claude Juncker pri slávnostnom otvorení holandského predsednícta EÚ.
Autor: ,

Obrovské výzvy

Holandsko je v tejto úlohe dvanásty raz. "Teraz musí preukázať svoje kapacity. Holandsko je lídrom EÚ v čase, keď čelíme bezprecedentným výzvam týkajúcich sa utečeneckej krízy a terorizmu,“ povedal Dušan Chrenek, vedúci Stáleho zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Do Európy prišlo vlani cez Stredozemné more viac ako milión ľudí. Takmer polovica z nich boli Sýrčania. Vyplýva to z údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Do debaty, ako tento problém riešiť, vstúpili aj teroristická masakra v Paríži či sexuálne útoky počas silvestrovskej noci v Kolíne nad Rýnom. Hoci mnohí politici upozorňujú, že tieto incidenty nie sú priamo spojené s utečeneckou krízou, verejná debata sa vedie o možnosti integrácie migrantov aj o bezpečnostných rizikách.

Holandsko bude riešiť aj to, aby sa iniciatívy, čo sa na úrovni EÚ dohodli v súvislosti s utečeneckou krízou, reálne zavádzali do praxe.

"Našou národnou agendou je, že nemáme národnú agendu,“ uviedol včera na tlačovej konferencii Richard van Rijssen, holandský veľvyslanec na Slovensku. "Chceme byť mediátorom, spravodlivo riešiť spory,“ povedal ambasádor.

"Predsednícke krajiny už nepredstavujú veľké národné iniciatívy. Nevytvárajú si vlastnú agendu. Národné záujmy sú potlačené,“ pripomenul pre Pravdu expert na rozhodovacie procesy v EÚ Arnout Mijs z inštitútu Clingendael v Amsterdame.

Utečenecká kríza

Holandsko má do konca svojho predsedníckeho obdobia pripraviť legislatívu, ktorá povedie k vytvoreniu spoločnej pobrežnej a pohraničnej stráže EÚ. Slovensko žiada tento proces urýchliť, prípadne o tom zvolať mimoriadny summit únie. K tomuto názoru sa už pridalo aj Česko.

"Je to sebareflexia našej politickej rozhodnosti,“ tvrdí Ivan Korčok, štátny tajomník slovenského ministerstva zahraničných vecí. Podľa neho je vytvorenie európskej pohraničnej stráže kľúčovým prvkom v ochrane vonkajších hraníc Európskej únie. "Situácie je urgentná. Preto apelujeme na urýchlenie prác. Nanešťastie si myslím, že každý deň a týždeň nám budú pripomínať, aké je nevyhnutné, aby lídri konali,“ uviedol Korčok.

"Otázka, či zvolať mimoriadny summit, by mala byť adresovaná stálemu predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi. Holandsko však má tiež názor. Sme ochotní sa na to pozrieť. Mali by sme však byť opatrní a dobre to pripraviť,“ vyhlásil van Rijssen. Podľa veľvyslanca je potrebné riešiť utečeneckú krízu ako komplexný problém, keď je potrebné jednotlivé kroky robiť súčasne. Týka sa to aj uplatňovania povinných kvót na prerozdelenie utečencov, ktoré Slovensko a Maďarsko napadli na Súdnom dvore Európskej únie.

Štátny tajomník Korčok uviedol, že rozdelenie 160-tisíc žiadateľov o azyl je jediným bodom, v ktorom sa krajiny EÚ rozchádzajú pri riešení migrantskej krízy. "Sme však zjednotení v našom základnom cieli. Teda zastaviť migračnú vlnu,“ vyhlásil Korčok. "Pokojne si môžeme položiť otázku, či by sme na tom boli lepšie, keby sme migrantov rozdeľovali. K dnešnému dňu je zo 160-tisíc premiestnených 272,“ vysvetlil Korčok.

"Sme v situácii, keď sa musíme pohnúť všetkými potrebnými smermi. Holandsko prijalo vlani 70-tisíc utečencov, ktorí prišli cez Nemecko či Dánsko,“ pripomenul veľvyslanec van Rijssen. Podľa odborníkov EÚ stále len hľadá riešenia, ako sa postaviť k utečeneckej kríze. Na mnohých veciach sa síce zhodla, ale neznamená to, že si všetci pod nimi predstavujú to isté. Týka sa to aj pobrežnej a pohraničnej stráže, kde nie je jasné, nakoľko zasiahne do suverenity krajín. Ale ani to, čo sa od nej očakáva. Bude vytvorená na to, aby do EÚ nikoho nepustila? Alebo aby pomohla lepšie regulovať a manažovať utečeneckú vlnu?

"Podobne je to s tým, že v únii vládne široká zhoda, že je potrebné bojovať proti cezhraničným teroristickým aktivitám. Ale pohľad členských štátov, ako to najlepšie dosiahnuť, sa výrazne líši,“ reagovala pre Pravdu odborníčka na európsku politiku Carine Germondová z Maastrichtskej univerzity. "Nájsť fungujúci kompromis v týchto kľúčových, ale kontroverzných otázkach si bezpochyby bude vyžadovať od Holanďanov nasadenie všetkého pragmatizmu a ich schopností, ktoré sú orientované na riešenie problémov,“ mysli si Germondová.

Domáci problém

Hoci sa chce Holandsko sústrediť na úlohu v rámci EÚ, počas svojho predsedníctva bude musieť riešiť minimálne jeden nepríjemný domáci politický problém. Už 6. apríla sa obyvatelia krajiny v referende budú môcť vysloviť, či si prajú asociačnú dohodu s Ukrajinou. Keby iniciatíva prešla, mohol by to byť veľmi horúci politický zemiak. Všeľudové hlasovanie bude platné, ak sa na ňom zúčastní minimálne 30 percent voličov.

"Holandské nie by otvorilo dvere ku kontinentálnej kríze,“ varoval pred niekoľkým dňami v denníku NRC predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.

Čítajte viac

"Referendum bude aspoň do istej miery nie o zmluve s Ukrajinou, ale hlasovaním o popularite vlády či EÚ,“ uviedol van Rijssen.

"Kabinet bude musieť riešiť pomerne kritické tendencie, ktoré sa týkajú referenda,“ myslí si Karin van Leeuwenová z Amsterdamskej univerzity. "Nie sú zamerané proti Ukrajine, ale proti európskej integrácii ako takej. Zatiaľ sa o referende veľa v Holandsku nehovorí, ale diskusia, ktorá príde, môže byť dosť nepríjemná aj preto, že práve predsedáme EÚ,“ uviedla pre Pravdu odborníčka na úniu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
Boris Johnson

Johnson: Prisťahovalectvo do Británie musíme kontrolovať

02.12.2016 14:21

Britský minister zahraničia Boris Johnson poprel, že by sa vyjadroval úplne rozdielne na verejnosti a v súkromí ohľadom prisťahovalectva a voľného pohybu občanov EÚ.

Asad

Asad je zodpovedný za smrť 600 000 ľudí, tvrdí Ankara

02.12.2016 14:15

Turecký minister zahraničia Mevlüt Çavuşoglu dnes pripísal sýrskemu prezidentovi Asadovi zodpovednosť za smrť 600 000 ľudí.

dialnica D1, kolona aut, dodrziavanie predpisov

Paríž, Mexiko, Madrid, Atény. Tieto metropoly zakážu naftové vozidlá od roku 2025

02.12.2016 13:50

Starostovia štyroch svetových metropol sa dohodli, že od roku 2025 zakážu premávku vozidiel s naftovým motorom.

dane, odvody, daňové priznanie, daňové, peniaze

Japonci z Minebea chcú v Košiciach investovať najmenej 60 miliónov eur

02.12.2016 16:59

Spoločnosť Minebea, veľký japonský investor, prichádza do Košíc. V priebehu piatich rokov preinvestuje 60 miliónov eur.

jablko, jablká

Česi sa sťažujú na poľské jablká: Veľkoobchod je mŕtvy

02.12.2016 16:14

Záplava lacných poľských jabĺk na trhu výrazne obmedzila predaje ovocinárov z Česka. Tento trend sa začal už vlani.

mroš šefčovič, energetická únia

Domácnosti si viac energií majú vyrábať samé

02.12.2016 16:00

Takmer polovicu energií, viac než 45 percent, využívame v Európskej únii na vykurovanie a chladenie budov. Energeticky neefektívnych je až 75 percent budov.

mobil, telefón, sms

Telefonovanie v únii bude od leta lacnejšie

02.12.2016 15:57

Telefonovanie a spotreba dát v rámci EÚ budú od leta lacnejšie. Podarilo sa dosiahnuť dohodu medzi štátmi o veľkoobchodnom roamingu.