Hala, 23-ročná utečenka zo sýrskeho Aleppa, sa ocitla pod tlakom pašeráckej spojky v Turecku. „Povedal mi, že ak s ním budem spať, nebudem musieť zaplatiť alebo zaplatím menej. Samozrejme, že som odmietla,“ povedala Hala pre zástupcov Amnesty International. Jej kamarátka, s ktorou odišla zo Sýrie, zostala v Turecku úplne bez peňazí. Aj ona dostala „ponuku“ miesta na lodi výmenou za sex. „Odmietla a doteraz je v Turecku,“ dodala Hala pre mimovládku.
Amnesty International robila prieskum medzi 40 dievčatami a ženami, ktorým sa podarilo dostať do Nórska a Nemecka. Z Turecka prešli cez Grécko a potom tzv. balkánskou trasou, všetky hovorili o pocite ohrozenia. Mnohé zažívali fyzické zneužívanie, obťažovanie a finančné vykorisťovanie zo strany pašerákov, ale aj bezpečnostných služieb a iných utečencov. „Tieto ženy po vojnových strastiach, ktoré zažili v Iraku a Sýrii, riskovali všetko, aby našli bezpečie pre seba a svoje deti. Ale vo chvíli, keď sa vydali na cestu, boli opäť vystavené násiliu a zneužívaniu, pričom sa stretli len s malou podporou alebo ochranou,“ zdôraznila Tirana Hassanová z Amnesty International.
Ohrozenie cítili aj v tranzitných táboroch v Maďarsku, Chorvátsku či Grécku, kde boli nútené nocovať vedľa stoviek mužov. Nepríjemné bolo aj využívanie spoločných hygienických priestorov. Niektoré ženy aj preto radšej nejedli a nepili, aby nemuseli chodiť na toaletu. Jedna 22-ročná Iračanka prezradila, ako jej v Nemecku uniformovaný strážnik ponúkol šaty výmenou za to, že s ním „strávi nejaký čas osamote“.
Ženy v tranzitných táboroch sa radšej nesťažovali, aby si nezničili šancu dôjsť do bezpečného cieľa. „V autobuse bolo jediné miesto, kde som mohla zatvoriť oči a spať,“ spomínala na strastiplnú cestu 20-ročná Sýrčanka Reem.
Niektoré zažili násilie od iných utečencov, ale aj od polície, najmä keď v stiesnených podmienkach stúplo napätie a zasiahli bezpečnostné sily. Budúca mamička, 19-ročná Rania zo Sýrie bola v Maďarsku svedkom toho, ako policajt udrel inú Sýrčanku, ktorá políciu prosila, aby ju nechali ísť. „Jej sestra sa ju pokúšala brániť, hovorila po anglicky a povedali jej, že ak nezavrie hubu, dostane tak ako jej sestra. Podobnú odpoveď dostala iránska žena, lebo pýtala viac jedla pre svoje deti,“ uviedla Rania.
Na riziko zneužívania utečeniek upozorňovala už na jeseň Medzinárodná organizácia pre migráciu. Najlepším spôsobom, ako zabrániť zneužívaniu žien pašerákmi by podľa Amnesty International bolo vytvorenie bezpečných a legálnych ciest ich príchodu. „Ak sú ženy nútené využívať nelegálne cesty, tak vždy budú vo väčšej miere vystavené riziku násilia,“ pripomenula Zuzana Števulová z Ligy za ľudské práva. S prípadom utečeniek, ktoré by po ceste zažili sexuálne násilie, sa v uplynulých mesiacoch na Slovensku nestretla. „Ale to neznamená, že to neexistuje. Ženy sú vystavené sexuálnemu obťažovaniu nielen od pašerákov,“ upozornila s tým, že aj vo veľkých utečeneckých táboroch, kde žijú rodiny utečencov dlhodobo, sa hovorí o zvyšujúcom sa domácom násilí.
Pôvodnú agentúrnu správu sme nahradili autorským textom denníka Pravda.