Foto: SITA/AP, Petros Karadjias
Hovoril, samozrejme, o Cypre. Ten je členom EÚ, ale zároveň je od roku 1974 rozdelený na grécku a tureckú časť. Stalo sa to po násilnom pokuse Atén pripojiť Cyprus ku Grécku. Na to vojensky reagovalo Turecko a obsadilo časť ostrova. Zásah Ankary však medzinárodné spoločenstvo odmietlo.
Od roku 1983 existuje Severocyperská turecká republika. Uznáva ju len Ankara. Zelenú čiaru medzi tureckou a gréckou časťou dlhodobo strážia v rámci mandátu OSN aj slovenskí vojaci.
Cyprus v roku 2004 vstúpil do EÚ. Zjednotenie ostrova by mohlo znamenať, že sa únia sa ešte o kúsok rozšíri. Viacerí experti sa domnievajú, že azda nikdy nebola väčšia šanca na zjednotenie Cypru.
Lídri oboch častí ostrova sa majú stretnúť aj tento týždeň na Svetovom ekonomickom fóre v Davose. Cyperský prezident Nikos Anastasiadis a jeho severocyperský náprotivok Mustafa Akinci si podľa agentúry AFP sadnú za jeden stôl s generálnym tajomníkom OSN Pan Ki-munom.
"Líderstvo je v týchto rokovaniach absolútne kľúčové,“ uviedol pre Pravdu expert na medzinárodné vzťahy George Kyris z Birmighamskej univerzity. Odborník pripomína, že prípadnú dohodu musia posvätiť aj obyvatelia ostrova. "Keď sa ju obom lídrom podarí dosiahnuť a zároveň vyhrajú diskusiu s odporcami zjednotenia, všetko je možné. Dokonca aj nájdenie riešenia na problém Cypru,“ myslí si Kyris.
Optimistický je aj James Ker-Lindsay, expert na cyperskú otázku z London School of Economics. "Lídri však čelia obrovskej úlohe,“ hovorí expert. "Ako bude vyzerať budúci štát? Aké veľké budú jednotlivé federálne časti? Dostanú ľudia, ktorí sa nebudú môcť vrátiť do svojich domovov, kompenzáciu? Čo s prisťahovalcami z Turecka? Zostanú po zjednotení na ostrove tureckí a grécki vojaci? Všetko sú to zásadné otázky,“ uviedol pre Pravdu Ker-Lindsay.
Cyprus pred niekoľkými dňami navštívil Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu. "Na oboch stranách je veľmi viditeľné úsilie vyriešiť spor a zjednotiť ostrov,“ povedal pre Pravdu eurokomisár. "Ide o proces, ktorý oficiálne vedie OSN. Na druhej strane je však veľmi dôležité, že predseda EK znovu vymenoval špeciálneho vyslanca pre Cyprus Pietera Van Nuffela, ktorý s oboma stranami spolupracuje na veľmi zložitej otázke, ktorou je uplatňovanie európskeho práva po zjednotení na celom ostrove. Je tu veľká snaha nájsť flexibilné riešenie, čo sa týka všetkých otázok, ktoré by boli s možným zjednotením spojené,“ uviedol Šefčovič.
Pre Cyprus bude do budúcnosti veľmi dôležité aj to, ako ekonomicky využije pravdepodobné veľké náleziská zemného plynu. V minulosti však energetické otázky skôr brzdili proces rokovaní o zjednotení.
"Cyprus je nielen ostrov, ale aj energetický ostrov. Nie je prepojený na kľúčové európske siete,“ pripomína Šefčovič. "Momentálne je v záverečnej fáze štúdia realizovateľnosti, ako plynovodom spojiť Cyprus a Krétu a čo s novonájdenými náleziskami plynu v okolí ostrova. Mohlo by to prispieť aj k energetickej bezpečnosti Európy, lebo hovoríme o tisícoch miliárd kubických metrov plynu. Na porovnanie, Európa ročne spotrebuje 400 až 500 miliárd kubických metrov plynu. Vyriešenie cyperského sporu by určite zmenilo aj celkovú politickú klímu. Bola by to dobrá správa pre investorov, umožnilo by to využiť najekonomickejšie riešenie pri preprave plynu a postupovať spoločne,“ vysvetlil Šefčovič.
Podľa eurokomisára je dôležité vytvárať pozitívnu atmosféru na riešenie nakopených problémov na Cypre. Už viac ako 19 rokov existuje pod záštitou slovenskej diplomacie takzvaný bikomunitný dialóg, čo sú pravidelné stretnutia oboch strán. "Na Cypre si preto pamätajú našich veľvyslancov. A nepôsobíme len diplomaticky, vyslali sme aj vojakov do misie OSN. Všetci na Cypre tieto veci vnímajú ako úprimnú snahu pomôcť bez postranných úmyslov,“ povedal Šefčovič.
V rámci misie OSN UNFICYP pôsobí momentálne na Cypre 159 slovenských vojakov.