Prečo by Ukrajina a Gruzínsko mali byť členmi NATO

Veľa som sa v poslednom čase zaoberal jednou otázkou. Súvisí s tým, či je vhodný čas, aby NATO na svojom nadchádzajúcom summite 8. – 9. júla 2016 vo Varšave pozvalo Gruzínsko a Ukrajinu do svojich radov.

NATO, centrála, Brusel, vlajky
Vlajky 28 členských štátov pred sídlom NATO v Bruseli.
Autor:

Táto otázka alebo, lepšie povedané, toto inštinktívne presvedčenie bolo ďalej posilnené premysleným zásahom Ruska v Sýrii v rámci neutíchajúcej snahy byť uznávané ako globálna mocnosť, ktorá je rešpektovaná a s ktorou sa konzultuje všetko, čo sa deje na tejto planéte, v márnej snahe vymazať z pamäte anexiu Krymu a pokračujúcu prítomnosť na bojiskách v Donbase.

Koniec koncov zdá sa, že časy Bosny a Kosova, keď Západ v 90. rokoch 20. storočia konal a diktoval podmienky mieru na Balkáne, vystriedala jeho nervózna neistota, pokiaľ ide o to, ako sa vyrovnať so stále agresívnejšou, bojovnejšou a nestabilnejšou Ruskou federáciou, ktorá prvýkrát ukázala svoje zuby počas krátkej päťdňovej vojny s Gruzínskom. A od času anexie Krymu naznačuje, že jej kroky sú podľa medzinárodného práva legitímne.

Prejav ruského prezidenta Vladimira Putina z 18. marca 2014, v ktorom sa snažil vysvetliť, že anexia Krymu je v súlade s pravidlami medzinárodného práva, je majstrovským dielom preberania a prekrúcania noriem, ktoré sú jemu a jeho vláde zjavne cudzie, keď hovorí: Naši západní partneri na čele so Spojenými štátmi sa vo svojej praktickej politike nechcú riadiť medzinárodným právom, ale právom zbraní. Sú presvedčení o svojej výlučnosti a výnimočnosti, o tom, že môžu rozhodovať o osude sveta a že len oni musia mať vždy pravdu.

Správajú sa, ako sa im zapáči – tu i tam používajú silu proti suverénnym štátom a budujú koalície založené na princípe: „Kto nie je s nami, je proti nám“. Tejto agresii sa snažia dodať legitimitu tým, že v medzinárodných organizáciách presadzujú prijímanie potrebných rezolúcií, a pokiaľ to z nejakého dôvodu nevyjde, jednoducho ignorujú BR OSN aj celú OSN.

Putinovo Rusko sa nevzdalo svojej snahy o vytvorenie eurázijskej alternatívy v podobe Euroázijskej únie založenej na ideológii tzv. euroazianizmu, ktorá podľa Davida Lana „zahŕňa súbor predstáv založených na histórii, inštitúciách a hodnotách“ cárskeho Ruska a Sovietskeho zväzu, ako aj „hodnoty generované spoločnou historickou skúsenosťou rusky hovoriacich ľudí, konzervatívnym náboženským učením pravoslávnej cirkvi, kolektívnou úlohou štátu legitimizovanú silným vodcom a povinnosťou inštitúcií ,slúžiť ľudu‘.“ To všetko je reakciou alebo opozíciou voči Západu, čiže „iným“, ktorých charakterizuje neoliberalizmus a globalizácia.

Prečo je to, čo sme práve spomenuli, významné? Jednoducho preto, lebo ak sa má euroazianizmus stať relevantným, je použitie sily nevyhnutné na udržanie susedov a medzinárodného spoločenstva pod kontrolou. Koniec koncov bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v roku 2011 pripustil, že „NATO by už teraz bolo rozšírené o bývalé sovietske republiky, keby Rusko v roku 2008 nebolo vpadlo do Gruzínska na obranu rebelského regiónu“.

Napriek ruskej prítomnosti na gruzínskom a ukrajinskom území je podpora vstupu do Aliancie v oboch krajinách veľmi vysoká. Zmena postojov na Ukrajine bola skutočne pozoruhodná. Zatiaľ čo v roku 2009 členstvo v NATO podporovalo iba 21 percent Ukrajincov a asi 60 percent bolo proti nemu, z prieskumu Nadácie demokratickej iniciatívy z júla 2015 vyplýva, že v hypotetickom referende by podporilo vstup do NATO až 64 % voličov. V Gruzínsku je podpora členstva v NATO ešte väčšia. Prieskum Medzinárodného republikánskeho inštitútu Gruzínska z februára 2015 ukazuje, že je na úrovni 78 %.

To všetko sa deje v čase, keď je vnímanie Ruska a Putina na celom svete pomerne negatívne. Podľa prieskumu inštitútu Pew Research Center uskutočneného v auguste 2015 „v krajinách zapojených do prieskumu dôveruje tomu, že Putin urobí vo svetových záležitostiach to, čo je správne, v priemere iba 24 %“.

Avšak kombinácia spoločného úsilia zo strany Ruska a medzinárodného spoločenstva, ako aj existujúce okolnosti zlepšili globálne postavenie Ruska. Otázkou je, či to musí byť za cenu toho, že Gruzínsko a Ukrajina budú ponechané mimo západného bezpečnostného systému, do ktorého sa snažia dostať.

Príspevok Ruska ako veľkej konštruktívnej sily k dosiahnutiu júlovej dohody medzi Iránom a krajinami P3 + 3, ako aj jeho účasť v rozhovoroch o Ukrajine v Minsku viedli k zásadnej zmene obrazu Ruska ako medzinárodného vydedenca tým, že prinútilo zvyšok medzinárodného spoločenstva zaujať ráznejšie stanovisko k situácii v Sýrii a podporovalo myšlienku, že ISIS môže byť porazený, len ak režim Bašára Asada zostane pri moci. Aj útoky v Paríži podporili „geopolitický posun“, ktorého výsledkom je, že Západ prijíma Rusko ako privilegovaného partnera v boji proti medzinárodnému terorizmu.

Čítajte viac

Čo to znamená pre osud Ukrajiny a Gruzínska? Existuje riziko, že budú „obetované“ momentálnym vyšším záujmom, keď je pravdepodobné, že v záujme zachovania jednotného frontu proti terorizmu bude programu varšavského summitu zrejme dominovať kolektívna obrana skôr ako ďalšie rozširovanie.

Rozhodnutie prizvať len Čiernu Horu, hoci je to v záujme stability a bezpečnosti juhovýchodnej Európy oprávnené a vítané, je iba formálnym potvrdením názoru, že rozšírenie NATO je vždy na programe Aliancie, a je aj znamením toho, že rozširovanie nebude v blízkej budúcnosti najvyššou prioritou.

Je to aj signál, že krajiny ako Gruzínsko, ktoré už zaplatilo daň za svoju prozápadnú voľbu, ktoré splnilo všetky povinnosti podľa MAP a naplnilo Individuálny akčný plán partnerstva, bude aj naďalej platiť cenu za svoju zemepisnú polohu a nikdy nebude schopné plne uniknúť z ruských pazúrov. To isté platí aj v prípade menej hviezdneho žiaka, u ktorého však stále rastie politický konsenzus o pristúpení k NATO, v prípade Ukrajiny.

Taktické rozhodnutie Západu upokojovať Rusko dostalo prednosť pred strategickou voľbou rozšírenia a vytvorenia hrádze proti veľmi reálnej možnosti eventuálneho úpadku stále agresívnejšieho Putinovho režimu v slabej krajine, ktorý použije všetky dostupné prostriedky, aby sa udržal pri moci.

Stojí ponechanie Ukrajiny a Gruzínska napospas supom za to? Aj keď sa dnes Putinovo Rusko stalo nevyhnutným a konštruktívnym hráčom na medzinárodnej scéne, robí to preto, že to považuje za dôležité pre svoje národné záujmy. Prečo by stratégia rozširovania Aliancie mala tým trpieť? V skutočnosti môže byť teraz ten správny čas na rozširovanie, lebo je v záujme Západu, aby posilnil svoj štandardný liberálno-demokratický priestor.

Veď napokon škoda na suverenite Gruzínska aj Ukrajiny už bola spáchaná a Rusko si nemôže dovoliť ďalej ich provokovať bez toho, aby bolo ochotné riskovať národnú samovraždu v prípade, že by ťarcha použitia „práva zbraní“, z ktorého Putin obviňuje Západ, padla naňho a na jeho režim.

Celý komentár (v angličtine) si prečítajte na www.defencematters.org

Projekt Defence Matters vznikol v spolupráci s európskymi médiami OnAlert (Grécko), Foreign Policy (Rumunsko), LETA News Agency (Lotyšsko)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Alexander Vershbow, NATO

NATO musí odpovedať na hrozby z juhu aj východu

21.12.2015 16:09

Zástupca generálneho tajomníka NATO Alexander Vershbow vidí výzvy pre alianciu na východe aj juhu. Akú úlohu hrá NATO pri riešení konfliktu v Sýrii a ako ďalej vo vzťahu s Ruskom.

Philip Breedlove, NATO

Hlavný veliteľ síl NATO: Rusko nechce konflikt

27.11.2015 16:30

Teraz musia pracovať diplomati, hovorí generál Breedlove. Rozhovor s ním vznikol v rámci projektu Defence Matters, na ktorom sa podieľa aj Pravda.

Islamský štát, demonštrácia,

Apokalypsa a brutalita Islamského štátu fungujú

09.11.2015 07:09

"Keď sa k moci dostal Taliban bol brutálny ako Islamský štát. Jeho štát by nepadol, keby si neznepriatelil západné mocnosti,“ pripomína William McCants.

Miroslav Lajčák, William Lacy Swing

Lajčák rokoval so šéfom Medzinárodnej organizácie pre migráciu

28.06.2016 14:44

Otázky migrácie boli hlavnou témou ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka a generálneho riaditeľa IOM Williama Lacyho Swinga.

Mario Draghi, ECB

Draghi: Svetové centrálne banky by mali zosúladiť svoje kroky

28.06.2016 14:33

Svetové centrálne banky by sa mali snažiť zosúladiť svoje menové opatrenia, aby zabránili destabilizácii z rozdielneho tempa rastu.

Branson

Branson: Virgin Group stratila pre brexit tretinu hodnoty

28.06.2016 14:29

Britská spoločnosť Virgin Group stratila po rozhodnutí Británia vystúpiť z Európskej únie asi tretinu hodnoty.

Turkey

Putin a Erdogan majú v stredu hovoriť o normalizácii vzťahov

28.06.2016 14:24

Prezidenti Ruska a Turecka Vladimir Putin a Recep Tayyip Erdogan budú spolu v stredu, 29. júna, telefonicky hovoriť, a to na návrh ruskej strany. Oznámil to Putinov hovorca Dmitrij Peskov.