Či sa mu to podarí, je otázne. Od toho však závisí, či Británia zostane v Európskej únii, alebo nezostane. Doteraz Cameron absolvoval desiatky stretnutí s európskymi lídrami vrátane slovenského premiéra Roberta Fica. V piatok sa v Prahe stretol na oficiálnej návšteve aj s českým premiérom Bohuslavom Sobotkom.
Cameron v Prahe zopakoval svoje požiadavky v oblasti migrácie, ktoré hovoria napríklad o tom, aby prisťahovalci mali nárok na daňové bonusy až po odpracovaní štyroch rokov v krajine, ako aj o zákaze poberania prídavkov na deti žijúce mimo Británie.
Takisto ich chce poslať preč, ak si do šiestich mesiacov nenájdu prácu, a obmedziť im právo priviesť si do krajiny rodinných príslušníkov.
Cameron je navyše proti akémukoľvek ďalšiemu prehlbovaniu únie v politickej a ekonomickej rovine. Odmieta spoločnú daň z finančných transakcií, bankovú úniu, spoločného ministra financií pre úniu a stálu výnimku má krajina aj v prípade neprijatia eura.
„Sme pripravení urobiť maximum pre to, aby Británia v EÚ zostala. Jedna z alternatív, o ktorej je možné v súvislosti s obmedzením sociálnych dávok diskutovať, je dať príslušnej vláde možnosť záchrannej brzdy v prípade enormného tlaku na jej sociálny systém. Pokiaľ by sme boli schopní takéto pravidlo zadefinovať, mohlo by nás to v diskusii posunúť ďalej,“ povedal Sobotka.
„Môžeme ďalej diskutovať o možnosti prechodného štvorročného obdobia na poberanie sociálnych dávok, ale pokiaľ nájdeme ďalšie alternatívy, ktoré budú mať rovnako silný efekt, tak o nich budem veľmi rád rokovať,“ dodal Cameron.
Cameron hral v piatok Sobotkovi „na city“ napríklad tým, že poukázal na to, ako sa usiloval o to, aby Británia a ďalšie krajiny, ako je Česká republika, mimo eurozóny, neboli diskriminované 19 štátmi EÚ, ktoré používajú euro ako spoločnú menu. Poukázal aj na historicky prospešnú spoluprácu medzi Čechmi a Britmi.
V piatok sa Cameron stretol aj s českým prezidentom Milošom Zemanom, ktorý britským reformným snahám vyjadril plnú podporu.
Podľa Fica je možné debatovať o tom, ako zabrániť zneužívaniu sociálnych dávok v Británii. „Ale nie je možné zaviesť štvorročný odklad zamestnaneckých benefitov bez zmeny základných zmlúv EÚ. Sme proti zmenám základných zmlúv,“ povedal vlani v decembri Fico počas Cameronovej oficiálnej návštevy Slovenska.
Čechom chce pritom Cameron za ich ústupky v migračných otázkach vyjsť v ústrety v prípade predaja 15 nepotrebných bojových lietadiel L-159 do Iraku, ktorých predaj Británia doteraz blokuje. Irak ich chce kúpiť a použiť na boj s Islamským štátom. Britom prekáža, že v lietadlách je namontovaný britský výstražný radarový systém RWR.
Varuje pilota v prípade, že ho zameria radar nepriateľa. Británia sa obáva, že túto technológiu získajú teroristi, a chce ju preto z lietadiel odstrániť. Irak však lietadlá bez RWR nechce.
„Čokoľvek, čo môžeme urobiť, aby sme Čechom pomohli, v tom, čo robia, by sme mali urobiť,“ povedal v piatok Cameron. To bolo jasné posolstvo smerom k Sobotkovi, aby rovnakú politiku pomoci uplatnil aj voči Britom.
Ústupky a referendum
Cameron chce svoje aktuálne požiadavky presadiť u európskych lídrov najneskôr do konca februára, ešte pred summitom európskych lídrov v Bruseli. V júni tohto roka pritom plánuje vyhlásiť referendum o zotrvaní alebo odchode krajiny z Európskej únie.
To bol aj jeho prísľub voličom pred nedávnymi voľbami v krajine. Britom sa nepáči spomínané bruselské prebyrokratizované prostredie, postupná hlbšia európska integrácia, ale ani masívny prílev migrantov do krajiny.
Každoročne do krajiny prichádza 300-tisíc prisťahovalcov vrátane tých slovenských, ktorých je tam aktuálne približne 100-tisíc evidovaných pracujúcich. Cameron chce znížiť celkové číslo prisťahovalcov o viac ako polovicu. Migranti z Európy však boli doteraz z ekonomického pohľadu pre krajinu viac prínosom ako záťažou.
Pôvodné plány hovorili, že referendum Cameron usporiada v roku 2017, no všetko zmenila utečenecká kríza. Práve pre hrozbu druhej výraznejšej vlny príchodu migrantov do európskych krajín chce usporiadať referendum skôr.
Už to nasvedčuje, že o vystúpenie Británie z únie Cameron nemá záujem. Utečenci sú totiž veľmi citlivou témou medzi bežnými Britmi a to by mohlo viacerých prinútiť v referende vyjadriť únii Nie. Aktuálne je postoj Britov v európskych otázkach rozpačitý. Prieskumy verejnej mienky naznačujú miernu prevahu zástancov zotrvania v únii.
Cameron vyzýval aj podnikateľov
Britský premiér pred návštevou Prahy vystúpil aj na v poradí 46. ročníku Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose. Pred stovkami pozvaných hostí z politických a ekonomických kruhov vyhlásil, že prijatie jeho požiadaviek je na dobrej ceste.
Zároveň však vyzval finančné a podnikateľské kruhy, ktoré vyzdvihujú členstvo Británie v EÚ, aby svoje názory tlmočili britskej verejnosti už teraz a nečakali na to, až naplno vypukne kampaň pred referendom. Tí, ktorí podporujú zotrvanie Británie v únii, poukazujú na jasné čísla.
Export do EÚ tvorí 40 percent vývozu Británie a podieľa sa na 15 percentách hrubého domáceho produktu, čo podporuje 4,2 milióna pracovných miest. Odchod Británie z EÚ by mal tiež veľmi negatívne dosahy na londýnske finančné centrum City.
Aj Konfederácia britského priemyslu (CBI) reprezentujúca 190-tisíc firiem v krajine tvrdí, že si Británia nemôže dovoliť prísť o viac ako 500-miliónový trh zákazníkov na jednotnom európskom trhu.
Briti vďaka členstvu v EÚ získavajú ročne do svojho rozpočtu 62 až 78 miliárd libier, čo predstavuje 4 – 5 percent britského hrubého domáceho produktu. Podľa spoločnej analýzy IFO inštitútu a Bertelesmannovej nadácie by Brexit stál krajinu 14 percent HDP, t. j. asi 215 miliárd libier.
No ak by sa Briti odtrhli od únie, príjmy európskeho rozpočtu by sa značne oslabili. Briti svojím 11-percentným podielom by v ňom ako čistí prispievatelia po vystúpení z únie urobili takmer 5-miliardovú sekeru (príspevok Veľkej Británie po odrátaní toho, čo z únie dostanú cez eurofondy), na ktorú by museli doplatiť všetky členské krajiny.
V prípade Slovenska by to predstavovalo zhruba 60 miliónov navyše, ktoré by musela krajina ročne posielať navyše do spoločného rozpočtu.
Aktuálne „vydieranie“ únie je podľa mnohých politológov iba Cameronovou snahou udržať svoju Konzervatívnu stranu pokope. Protiúnijné krídlo jeho strany totiž už v 90. rokoch rozhádalo konzervatívcov natoľko, že s prehľadom prehrali voľby. Dosiahnutie reforiem v EÚ by podľa niektorých ekonómov mohlo spacifikovať euroskeptické hlasy v strane na istý čas.