Európa podľa francúzskeho premiéra teraz potrebuje niečo iné ako výzvy na prerozdelenie migrantov podľa kvót.
„Nemecko čelí veľkej výzve. Musíme Nemecku pomôcť. Ale prvým odkazom, ktorý teraz treba vyslať, je povedať dosť rázne, že v Európe neprijmeme všetkých utečencov,“ povedal Valls v rozhovore pre BBC. Európa si podľa neho nemôže dovoliť prijať všetkých utečencov, a preto musí sprísniť kontrolu hraníc únie. „Nemôžeme hovoriť, že všetkých utečencov môžeme v Európe privítať,“ povedal Valls.
Merkelová zatiaľ hľadá riešenie rokovaním s Tureckom, ktoré považuje za kľúčovú krajinu na riešenie utečeneckej krízy. Po včerajšom stretnutí s tureckým premiérom Ahmetom Davutogluom v Berlíne zdôraznila, že treba užšiu spoluprácu medzi tureckými úradmi a európskou agentúrou Frontex na ochranu vonkajšej hranice.
EÚ pomôže Turecku aj finančne. Turecko, kde je približne 2,5 milióna utečencov, by malo dostať tri miliardy eur, uvoľneniu financií doteraz bránil odmietavý postoj Talianska. Merkelová však včera povedala, že dvadsaťosmička je pripravená financie uvoľniť.
Nemecká kancelárka zároveň stále verí v spoluprácu na riešení krízy vnútri EÚ. „Som hlboko presvedčená, že otázku nelegálnej migrácie môžeme vyriešiť, len keď budeme spolupracovať. Samostatné riešenia v štýle každý štát sám za seba nás nedostanú ďalej, potrebujeme celoeurópsku spoluprácu,“ povedala.
Merkelovú vo štvrtok podporil americký prezident Barack Obama. Šéf Bieleho domu chystá na september summit počas Valného zhromaždenia OSN, kde by mali byť prijaté nové finančné záväzky na riešenie utečeneckej krízy.
Šéf americkej diplomacie John Kerry v piatok v Davose povedal, že Obama sa snaží presvedčiť aj desať ďalších krajín, aby prijali sýrskych utečencov. O ktoré krajiny má ísť, nespresnil.
Čierny piatok v Egejskom mori
Prinajmenšom 45 migrantov vrátane dvoch desiatok detí sa včera utopilo v Egejskom mori po stroskotaní troch plavidiel smerujúcich z Turecka do Grécka. Po desiatkach nezvestných sa ďalej pátra. V piatok sa v počte obetí z radov utečencov stal najtragickejším dňom od začiatku roka. Vo štvrtok v Egejskom mori zahynulo 12 migrantov.
Najvážnejšie nešťastie sa v piatok udialo pri malom ostrovčeku Kalolimnos, kde sa prevrhla drevená loď prevážajúca asi sto ľudí. Grécka pobrežná stráž zachránila 26 migrantov. Z vôd zatiaľ vylovila telá 34 utopených, medzi nimi 16 žien a 11 detí.
Stovky až tisíce utečencov sa napriek nepriaznivému počasiu ďalej pokúšajú dostať na vratkých člnoch z tureckej Anatólie do Európy. Na zasneženom ostrove Lesbos, kde panujú teploty pod bodom mrazu, tento týždeň zomreli dve ženy a päťročné dieťa na následky podchladenia, ktoré utrpeli počas plavby.
(čtk)
Varovania, že EÚ nemá veľa času nazvyš na riešenie krízy, signalizovali viacerí politici. Podľa holandského premiéra Marka Rutta sa Európa približuje k bodu, keď sa buď dopracuje k spoločnému riešeniu, alebo sa začne rozpadávať jeden zo základných princípov – teda voľný pohyb ľudí. Čas sa pritom kráti. „Nik nechce zabiť Schengen, ale ak je to systém len do dobrého počasia, potom nemôže prežiť,“ povedal Rutte v Davose.
Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble včera varoval, že čas na nájdenie dohody sa kráti. Sólová akcia Viedne, teda plán vlády zaviesť limit počtu žiadateľov o azyl, mu vyrazila dych.
„Musel som sa zhlboka nadýchnuť, keď som počul, že to rozhodnutie urobili bez bližšej dohody s nami,“ povedal Schäuble pre server Spiegel. „Kancelárka sa v uplynulých mesiacoch vždy snažila o úzku spoluprácu s Rakúskom,“ dodal.
Schäuble však kritizoval tie štáty, ktoré podľa neho majú na rozdiel od nedávnej krízy okolo eura pocit, že „sa ich problém (migrácie) netýka“. „Považujem to za chybné, ale tak to jednoducho vidia,“ povedal minister, ktorý zároveň varoval pred stroskotaním EÚ. „Ak zničíme schengenský systém, Európa bude vážne ohrozená – politicky aj hospodársky,“ dodal Schäuble.
Preto podľa neho EÚ musí čo najrýchlejšie investovať miliardy do Turecka, Líbye a iných štátov. Rakúska ministerka vnútra Johanna Miklová-Leitnerová na opatreniach trvá a považuje ich za spôsob nátlaku na ďalšie európske štáty.
Návrh, na základe ktorého by Viedeň tento rok prijala 37 500 žiadateľov o azyl a do roku 2019 celkovo najviac 127 500, v piatok znovu obhajovala. Limit je podľa nej spôsobom, ako zatlačiť na ďalšie európske štáty.
„Je to volanie o pomoc,“ uviedla. Rakúsko, Nemecko a Švédsko podľa nej nemôžu niesť všetku ťarchu krízy. „Naším opatrením dosiahneme presne to, čo sme v skutočnosti chceli: vyvolá totiž dominový efekt… v celej Európe,“ uviedla. Cieľom Viedne je vraj to, aby sa politika voči migrantom sprísnila v celej EÚ.
Dominoefekt Viedeň skutočne vyvolala. Keďže na svoje územie nevpustí tých utečencov, čo nechcú požiadať o azyl v Rakúsku a Nemecku, viaceré krajiny na Balkáne oznámili, že ďalej budú púšťať len tých utečencov, ktorí chcú požiadať o azyl v spomínaných dvoch štátoch. Takýto krok avizovalo Macedónsko, Srbsko, Slovinsko i Chorvátsko.
Grécko, ktoré je prvým členským štátom EÚ, kam utečenci prichádzajú, tiež oznámilo, že od prichádzajúcich bude žiadať vyhlásenie o tom, kde v rámci EÚ chcú cestovať. Tento postup však môže viesť k tomu, že utečenci sa budú snažiť dostať do Európy aj inými trasami.
Upozornil na to odstupujúci chorvátsky minister vnútra Ranko Ostojič. „Jednostranné opatrenia budú viesť k tomu, pred čím som varoval aj predtým, k otvoreniu nových trás,“ povedal Ostojič. Tie môžu viesť cez Albánsko alebo Taliansko, prípadne Rumunsko a Bulharsko.
Maďarský premiér Viktor Orbán, naopak, rozhodnutie Rakúska považuje za „víťazstvo zdravého rozumu“. Ak by sa prípadne aj zmenila trasa migrantov, cez Maďarsko podľa neho nepôjdu. „Trasa sa môže meniť akokoľvek, ale je isté, že nebude viesť cez Maďarsko,“ povedal Orbán pre Kossuth Rádió. Všetko je podľa neho už pripravené na stavanie zábran aj na niektorých úsekoch hranice s Rumunskom.