Podľa televíznej stanice TVN24 sa na najpočetnejšom zhromaždení v poľskej metropole zišlo niekoľko tisíc ľudí, ktorí sa centrom mesta vydali k prezidentskému palácu.
„Parlamentná väčšina má právo meniť krajinu, uskutočňovať predvolebné sľuby, svoje programy, meniť politiku, ale nemá právo meniť základ demokratického zriadenia,“ vyhlásil na úvod varšavskej demonštrácie Mateusz Kijowski, líder usporiadateľskej organizácie Výbor pre obranu demokracie.
Vláda podľa neho nedávno prijatými normami útočí na nezávislosť inštitúcií, ktoré sú zásadné pre dohľad nad demokratickým zriadením: ústavný súd či verejnoprávne médiá. Novela zákona o polícii zasa neprijateľne zvýšila právomoci bezpečnostných zložiek v otázke nahliadnutia do súkromia Poliakov.
Účastníci varšavskej demonštrácie mali na oblečení pripnuté odznaky s nápismi „Občan druhej kategórie“ či „Nižšia sorta“ na znamenie toho, ako je Poľsko po nástupe vlády katolícko-nacionálnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) rozdelené na dva nezmieriteľné tábory.
Demonštrácie za účasti stoviek ľudí popoludní začali tiež v Krakove, Gdansku, Lodži či Katoviciach.
Vláda na kritiku svojich oponentov, ktorí k protestom vyrážajú cez víkendy opakovane, reaguje odmietavo a tvrdí, že kritizované zákony nemajú obmedzovať demokraciu, ale uľahčiť presadenie potrebných zmien v krajine po ôsmich rokoch stredopravej vlády liberálnej Občianskej platformy (PO).
Ostré slová na adresu poľského kabinetu znejú aj z Bruselu či Berlína. Európska komisia proti Varšave začala bezprecedentnú procedúru sledovania stavu právneho štátu v krajine, čo teoreticky môže vyvrcholiť rozhodnutím členských krajín EÚ pozastaviť Poľsku hlasovacie práva v únii.
K tomu je však potrebný jednomyseľný súhlas a napríklad maďarský premiér Viktor Orbán už sa vyjadril, že takýto krok nepodporí.