Po ich uplynutí sa majú dôvody na ochrany preskúmať, informovala rakúska vláda. Rakúsky parlament by mal o novele hlasovať v apríli a zákon má platiť spätne od 15. novembra 2015.
Rakúsky kancelár Werner Faymann návrh označil za signál, ktorý má pomôcť dodržať nedávno stanovený strop pre prijímanie utečencov.
Rakúsko minulý týždeň oznámilo, že tento rok prijme už len 37 500 žiadateľov o azyl a do roku 2019 ich má byť celkovo najviac 127 500. Krajina je pritom spolu s Nemeckom a Švédskom hlavnou cieľovou krajinou migrantov, putujúcich po takzvanej balkánskej trase. Vlani prijala Viedeň 90 000 žiadostí o azyl.
Osoby s právom na azyl dostávali od Rakúska právo na pobyt v zásade natrvalo. To by však teraz po uplynutí lehoty malo automaticky vypršať. Prípadné predĺženie práva na azyl bude závisieť od situácie v domovskom štáte žiadateľa.
Zmeny sa týkajú aj zlučovania rodín prisťahovalcov. Ľudia, ktorí azyl nezískajú, však zatiaľ nemôžu byť ani vyhostení. Nabudúce budú musieť čakať na svoju rodinu tri roky a nie iba jeden, ako to bolo doteraz. To isté platí aj pre azylantov, ktorí žiadosť o prisťahovanie rodiny nepodajú do troch mesiacov od priznania štatútu utečenca. Navyše budú musieť preukázať, že majú ekonomické predpoklady pre obživu rodiny.
Na sprísnenie azylového zákona sa strany rakúskej veľkej koalície dohodli už minulý rok v novembri. Rakúska ministerka vnútra Johanna Miklová-Leitnerová povedala, že Rakúsko bude mať teraz jeden z najprísnejších azylových zákonov v Európe.
V Nemecku, kam migranti najčastejšie mieria, už podobné pravidlá platia. Úspešný žiadateľ o azyl tam má nárok na trojročné povolenie na pobyt. Po tejto dobe môže utečenec získať časovo neobmedzený pobyt, ak bude mať naďalej nárok na azyl.