Zatiaľ kontroly fungujú na nemeckých, rakúskych, dánskych, švédskych, francúzskych a nórskych hraniciach. Ale aj iné krajiny majú nachystané krízové scenáre.
"Členské štáty vyzvali Európsku komisiu, aby pripravila právny a praktický základ na pokračovanie dočasných opatrení na hraniciach,“ citovala BBC Klaasa Dijkhoffa, holandského štátneho sekretára pre bezpečnosť a spravodlivosť. "Pred rokom sme varovali, že keď sa nenájde riešenie, tak sa Schengen dostane pod tlak. Deje sa to,“ uviedol Dijkhoff. "Treba si povedať, že krajiny len obnovili hraničné kontroly. Neuzavreli hranice, to by bolo z ekonomického hľadiska katastrofálne,“ reagoval pre Pravdu Timo Lochocki, expert na migráciu z organizácie German Marshall Fund. "Kontrola hraníc je tu nástrojom, ako znižovať počty utečencov,“ pripomenul odborník.
Vlani však len v Nemecku požiadalo o azyl viac ako 1,1 milióna ľudí. A prílev migrantov do Európy pokračuje. Tohto roku ich už cez Stredozemné more prešlo viac ako 46-tisíc. Uvádza to Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).
EÚ prijala viacero opatrení, ako túto situáciu riešiť. Viaceré z nich, napríklad vytvorenie registračných centier alebo hotspotov v Grécku a Taliansku, sa však uplatňujú veľmi pomaly. Rozdelenie 160-tisíc žiadateľov o azyl medzi členské štáty viazne úplne. Zatiaľ ich presídlili len niekoľko stovák. Časť utečencov nechce ísť do krajín, ktoré im vybrali. Slovensko a Maďarsko zase povinné kvóty napadli na Súdnom dvore Európskej únie.
V situácii, keď riešenia fungujú len čiastočne, sa čoraz viac pozornosti sústreďuje na Grécko. Práve cez túto krajinu EÚ prichádza do Európy z Turecka drvivá väčšina všetkých migrantov. Preto Atény čelia výraznej kritike, že nedokážu kontrolovať svoje vonkajšie námorné hranice.
"Je úplne nepodstatné, či Grécko bude, alebo nebude súčasťou Schengenu, pretože dnes je v Schengene, ale neplní tie úlohy, ktoré sa od neho očakávajú,“ vyhlásil v stredu slovenský premiér Robert Fico v narážke na úvahy, že by Atény mali byť zo schengenského priestoru voľného pohybu vylúčené.
"Otázkou je, či už Grécko na svoje záväzky nerezignovalo,“ uviedol aj predseda českej vlády Bohuslav Sobotka. Zároveň v stredu na návšteve Bratislavy povedal, že na 15. februára zvolal do Prahy mimoriadny summit visegrádskej štvorky. "Veľmi rád by som diskutoval o tom, čo konkrétne môžeme urobiť pre zlepšenie ochrany vonkajších schengenských hraníc,“ tvrdí Sobotka.
"Sú to dva rôzne názory. Grécko tvrdí, že utečenecká vlna sa nedá len tak zastaviť a pýta sa, či by malo nejaké lode potopiť. Európske štáty zase oponujú, že je to otázka politickej vôle. Atény by podľa nich mali byť neústupčivejšie a časť utečencov zatlačiť späť. Je jasné, že smerom ku Grécku vládne veľká nedôvera,“ myslí si Lochocki.
Z toho vychádza aj úvaha, že by Európa zastavovala utečencov na hraniciach Grécka s Macedónskom, Bulharskom či Albánskom. "Tam by migrantov kontrolovali. Kto by nemal právo na ochranu, zostal by v Grécku. Lenže je jasné, že Atény by si s nimi nepodarili. Preto by sa Grécko dostalo pod taký tlak, že by muselo akceptovať európsku kontrolu hraníc,“ vysvetlil Lochocki.
Utečenecká kríza
- ak nemecká vláda nezmení svoju politiku v utečeneckej kríze, môže to viesť k odvolaniu kancelárky Angely Merkelovej, povedal bavorský premiér Horst Seehofer denníku Augsburger Allgemeine
- dánsky parlament prijal návrh kontroverzného zákona, ktorý umožňuje úradom odoberať žiadateľom o azyl prichádzajúcim do krajiny osobný majetok presahujúci hodnotu 10-tisíc dánskych korún (1 340 eur), čím sa majú uhrádzať náklady na ich pobyt v krajine
- Poľsko pohrozilo, že bude vetovať akýkoľvek nový plán Európskej únie, na základe ktorého by jednotlivé členské štáty museli akceptovať stanovené počty migrantov