„Auschwitz je a zostáva veľkým varovaním pred tým, čo sa môže stať, keď sa poruší medzinárodné právo a medzinárodné spoločenstvo (na to) nereaguje,“ citovala tlačová agentúra DPA z prejavu poľského prezidenta Andrzeja Dudu na oslavách oslobodenia tábora. Straty, ktoré utrpel židovský a poľský národ v koncentračných táboroch druhej svetovej vojny nazval Duda „nepredstaviteľnými“.
Dopoludnia položili preživší z Auschwitzu kvety pri múre smrti v bývalom koncentračnom tábore, kde väzňov hromadne strieľali. „Musíme bojovať za mier a priateľstvo, aby sa to už nikdy nezopakovalo. To je môj cieľ a to je dôvod, prečo sa sem každý rok vraciam,“ uviedol bývalý väzeň z Auschwitzu Eugeniusz Dabrowski.
Ašer Aud, 86-ročný preživší holokaustu z Izraela, zdôraznil význam spomienok. Je dôležité „prenášať spomienky na ďalšie generácie“, dodal s tým, že poučenie z dejín „by malo znieť ako ozvena stáročiami“.
Spomienkové akcie na obete holokaustu sa v stredu konali po celom svete, keďže Valné zhromaždenie OSN v roku 2005 vyhlásilo 27. január za Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. V tento deň v roku 1945 vojaci sovietskej Červenej armády oslobodili z najväčšieho nacistického koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau približne 7 500 väzňov, ktorí prežili. V New Yorku by mala ústredná rada nemeckých Sintiov a Rómov položiť veniec k pamätníku tejto skupiny, ktorá za nacizmu tiež čelila systematickej perzekúcii.
Nemecký parlament si v stredu pripomenul obete holokaustu a vypočul si očité spomienky 84-ročnej rakúskej rodáčky, spisovateľky Ruth Klugerovej, ktorá prežila Auschwitz a ďalšie koncentračné tábory.
„Odvtedy tu vyrástli dve alebo dokonca tri generácie a táto krajina, ktorá bola pred 80 rokmi zodpovedná za najhoršie zločiny storočia, si dnes získala potlesk sveta vďaka svojim otvoreným hraniciam a štedrosti, s ktorou prijala sýrskych a ďalších utečencov,“ citovala ju tlačová agentúra Associated Press (AP).
Foto: Reuters, Czarek Sokolowski
Vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničnú politiku Federica Mogheriniová vyhlásila, že zverstvá druhej svetovej vojny zanechali na kontinente „nezmazateľnú jazvu“. Argumentovala tiež, že boj proti antisemitizmu naďalej pokračuje, a vyzvala Európanov, aby sa postavili voči strachu z rôznorodosti a pokušeniu hľadať v ťažkých časoch obetných baránkov. „Musíme byť dostatočne poctiví a priznať si, že aj po vyše 70 rokoch antisemitizmus v Európskej únii naďalej prežíva,“ uviedla Mogheriniová vo svojom vyhlásení.
Prílev židovských prisťahovalcov do Izraela zo západnej Európy vlani vzrástol v dôsledku nárastu počtu antisemitských útokov. Väčšina z prisťahovalcov, takmer 8-tisíc, prišla z Francúzska, kde útoky islamských extrémistov zbavili najväčšiu židovskú populáciu v Európe doterajšieho pocitu bezpečia.
V Nemecku, kam vlani prišli státisíce moslimských utečencov, sa Židia cítia byť ohrození z dvoch strán – zo strany ultrapravice i zo strany ľudí prichádzajúcich z krajín ako Sýria. Nárast nepriateľstva voči moslimom vo väčšinovej populácii iracionálne podnecuje k antisemitizmu, pretože čoraz viac ľudí útočí zo strachu na kohokoľvek, koho považuje za odlišného.
V sobotu pochodovali centrom anglického mesta Newcastle neonacisti, ktorí vykrikovali nacistické pozdravy a niesli transparent s nápisom „Utečenci nie sú vítaní. Hitler mal pravdu“. Prezident Svetového židovského kongresu (WJC) Ronald Lauder vo vyhlásení, ktoré zaslal agentúre AP, varoval, že antisemitské vyhlásenia a popieranie holokaustu sú čoraz častejšie a otvorenejšie, objavujú sa na internete i verejných miestach. „Niekedy sú dokonca Židia očierňovaní pre prílev utečencov do Európy,“ uviedol.
Britský premiér David Cameron oznámil, že plánovaný národný pamätník obetiam holokaustu bude umiestnený hneď vedľa budovy parlamentu v centre Londýna, „ako stále vyjadrenie našich hodnôt ako národa“. Prezident USA Barack Obama pri príležitosti výročia vyznamená štyroch ľudí – dvoch Američanov a dvoch Poliakov, ktorí riskovali svoje životy, aby počas holokaustu zachránili Židov.