"Okupované územia sú inkubátorom nenávisti a extrémizmu. Izraelský projekt osídľovania západného brehu Jordánu je provokáciou, ktorá oprávnene vzbudzuje otázky, ako vážne to myslí Izrael s plánom vytvorenia samostatného palestínskeho štátu,” zverejnil Pan Ki-mun na portáli OSN dnes už verejné tajomstvo.
Podľa AFP sa od minuloročného októbra stalo obeťou izraelsko-palestínskeho násilia vyše 170 ľudí. Väčšinou to boli Palestínčania (159), ktorých zastrelili pri útokoch na Izraelčanov. Najčastejšou zbraňou boli nože, ale niekedy to boli aj automobily. Obeťami násilia sa stalo aj 25 Izraelčanov a po jednom občanovi USA a Eritrey.
Verbálna prestrelka medzi OSN a Izraelom vypukla krátko po tom, čo pred supermarketom v dedine Bejt Horon na západnom (palestínskom) brehu zastrelili dvoch Palestínčanov, ktorí zaútočili nožmi na dve Izraelčanky. Jedna z nich neskôr zraneniam podľahla. Bol to už tretí útok za posledných desať dní. Ich aktérmi sú väčšinou mladí Palestínčania, ktorí aj podľa Izraelčanov „nie sú priamo napojení na islamských radikálov“. Ako pripomína BBC, práve spontánny charakter útokov bráni Izraelčanom v ich účinnej eliminácii. Minulú sobotu napríklad zaútočilo na ozbrojeného strážcu osady len trinásťročné palestínske dievča, ktoré za to zaplatilo životom.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
V tejto súvislosti generálny tajomník Pan Ki-mun zopakoval, že „rovnako ako uznávame právo Palestínčanov na sebaurčenie, musíme dôrazne trvať aj na práve Izraela na existenciu“. Izraelský premiér to však nepočul. Netanjahu rovnako opomenul výzvu Pan Ki-muna ešte z polovice októbra minulého roku. Vo zverejnenom videu sa v súvislosti s narastajúcim napätím obrátil na Palestínčanov a Izraelčanov.
„Obraciam sa priamo na izraelský aj palestínsky ľud na okupovanom palestínskom území aj v Izraeli, predovšetkým na obyvateľov žijúcich v Jeruzaleme. Rovnako ako každý z nás som zhrozený, keď vidím, ako mladí ľudia, deti berú do rúk zbrane, aby niekoho zabili,“ vyjadril postoj k násiliu Pan Ki-mun. Premiér Netanjahu však počuje asi len to, čo chce počuť, a tak zopakoval postoj Jeruzalema: „Palestínski vrahovia nechcú budovať štát, chcú ho zničiť a hovoria to otvorene. Chcú vraždiť Židov len preto, lebo sú Židmi, a otvorene o tom hovoria". O nezákonnom budovaní izraelských osád na palestínskom území však opätovne nepadlo ani slovo. O osadách, ktoré Izrael buduje na miestach, kde je voda, rozhodujúci komponent pre život v tamojších podmienkach.
Izraelskými politikmi nepohla ani kritika zo strany ich amerického strategického spojenca nehovoriac už o Európe, ktorú v Jeruzaleme považujú za neobjektívnu a „propalestínsku“. Najnovšie sa v tomto smere ušlo aj OSN.
"Už dávno sa zriekla svojej nestrannosti,“ povedal pre americkú CNN Netanjahu. Navyše sa v Izraeli špekuluje o tom, či tvrdé výroky Pan Ki-muna na adresu neriešenej palestínskej otázky a už roky stagnujúcich blízkovýchodných mierových rozhovorov (najnovšie ich prerušili v roku 2014) nesúvisia s blížiacim sa skončením jeho mandátu.
Fakty však nepustia: v osadách, v ktorých väčšinu obyvateľov tvoria ruskí imigranti a sú radikálnejší ako "starousadlíci“, žije 300-tisíc Izraelčanov. Ďalších 250-tisíc žije vo východnej, arabskej časti Jeruzalema. Izrael ho anektoval, ale celý svet ho považuje za okupované územie ešte od vojny roku 1967.