Spojí odpor proti migrantom extrémistov?

Extrémisti pochodujú Štokholmom, Helsinkami či Lipskom. Skutočné aj domnelé problémy Európy spojené s utečeneckou krízou sú politickou vzpruhou pre pravicové populistické strany pohybujúce sa ešte v rámci bežného politologického spektra. Ale aj pre najradikálnejšie neonacistické kruhy.

02.02.2016 07:56
debata (28)

Minulý týždeň v piatok večer desiatky zamaskovaných mužov na štokholmskej hlavnej stanici údajne útočili na ľudí, ktorí nevyzerali ako etnickí Švédi. Rozsah incidentu nie je úplne jasný, ale niekoľkých ľudí nakrátko zatkli, jedného za útok na policajta v civile.

K akcii sa prihlásila neonacistická organizácia Švédske hnutie odporu. Ako uviedla vo svojom vyhlásení, vyčistili kriminálnych migrantov zo severnej Afriky, ktorí sídlia v oblasti okolo hlavnej stanice.

"Keď sa ukáže, že skutočne išlo o prácu neonacistov, bol by to veľmi znepokojujúci prípad masívneho cieleného násilia zo strany radikálnej pravice,“ uviedol pre Pravdu Matthew Feldman, odborník na dejiny extrémizmu z Teessidskej univerzity v Británii.

"Nechcel by som však špekulovať o tom, či ide o jednotlivý incident, alebo je za tým niečo hlbšie, kým o ňom nevieme viac,“ pripomenul Feldman. Útoky na stanici mali vraj byť odvetou za vraždu sociálnej pracovníčky Alexandry Mezherovej, ktorú dobodali v centre pre azylantov v Göteborgu.

Prípady brania „spravodlivosti“ do vlastných rúk však pribúdajú. Vo Fínsku časť neonacistickej scény vytvorila skupinu Soldiers of Odin (Odinovi vojaci) a úrady krajiny už riešili viacero napadnutí cudzincov.

Po sexuálnych útokoch na ženy v Kolíne nad Rýnom, ktoré podľa vyšetrovania spáchali prevažne migranti, sa okamžite vyrojili výzvy na vytvorenie skupín domobrany. Týmto iniciatívam ešte dodávajú legitimitu strany, ktoré sú bežne zapojené do politického procesu.

Migrantská kríza

  • Nemecko by mohlo krátiť sociálne dávky utečencom, ktorí nebudú ochotní začleniť sa do nemeckej spoločnosti, varovala ministerka práce a sociálnych vecí Andrea Nahlesová v denníku Frankfurter Allgemeiner Zeitung. Ochota začleniť sa by mohla byť posudzovaná podľa toho, či chodia na jazykové kurzy a dodržiavajú základné pravidlá. Aj migranti z krajín EÚ by mali podľa nej dokázať „stáť na vlastných nohách“, a nie byť „od začiatku odkázaní na sociálnu pomoc“. Podľa novej prognózy starostlivosť o migrantov v Nemecku by mohla vyjsť do konca roka 2017 na 50 miliárd eur, pričom sa ráta s tým, že počet migrantov sa zvýši na celkových 2,2 milióna.
  • Napriek zime sa do Európy stále snažia dostať tisíce utečencov, za január podľa údajov UNHCR prišlo z Turecka do Grécka takmer 58 600 ľudí. Je to viac ako v júli 2015, keď sa spustila masová vlna. Od začiatku roka sa zároveň 309 utečencov utopilo v mori, resp. je nezvestných.
  • Grécko urýchli zriadenie piatich hotspotov – centier pre registráciu migrantov – a dvoch relokačných táborov. Oznámila to kancelária gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa. Päť hotspotov má byť pripravených na prevádzku do dvoch týždňov.
  • EÚ chce tento týždeň na medzinárodnej darcovskej konferencii v Londýne prisľúbiť približne dve miliardy eur na pomoc sýrskym utečencom. Pre Reuters to uviedol predstaviteľ EÚ s tým, že väčšina pomoci by mala byť využitá mimo Sýrie, teda v susedných krajinách ako Jordánsko, Libanon a Irak.

Predsedníčka populistickej Alternatívy pre Nemecko (AfD) Frauke Petryová naznačila, že na migrantov, ktorí sa snažia nelegálne dostať do Nemecka, treba strieľať a vraj to vyplýva aj z platných zákonov.

"Posledným nemeckým politikom, za ktorého strieľali utečencov, bol Erich Honecker,“ pripomenul Petryovej východonemeckú komunistickú diktatúru Thomas Oppermann, predseda poslaneckej frakcie SPD. Vicekancelár a šéf sociálnych demokratov Sigmar Gabriel tvrdí, že za takého vyhlásenia by mali AfD monitorovať príslušné bezpečnostné orgány.

Pravicoví populisti však majú pozornosť nemeckej verejnosti. Vlani v krajine požiadalo o azyl viac ako 1,1 milióna ľudí. Podľa prieskumov AfD dnes podporuje 12 percent voličov a sú treťou najsilnejšou stranou.

"Vyzerá to tak, že sme svedkami čoraz väčšieho počtu incidentov a útokov namierených proti utečencom. Európske inštitúcie aj jednotlivé krajiny by sa tým mali zaoberať. Nevyzerá to tak, že ide iba o izolované akcie, ale podľa všetkého je to možné spojiť s istou zmenou nálad verejnosti najmä v súvislosti s viacerými sexuálnymi útokmi,“ reagoval pre Pravdu odborník na európsku politiku Roman Gerodimos z Bournemouthskej univerzity.

Podľa expertky na extrémizmus Cateriny Froiovej z prestížneho Parížskeho inštitútu politických štúdií sa však napriek napätiu súvisiacemu s utečeneckou krízou a množiacim sa útokom zatiaľ nedá hovoriť o tom, že by európska krajná pravica nejako výraznejšie spolupracovala.

"Nedá sa to tvrdiť ani o radikálnych stranách, ani o extrémistických hnutiach. Takáto, povedzme, temná medzinárodná spolupráca je stále skôr konšpiračnou teóriou ako faktom,“ uviedla pre Pravdu Froiová.

"Miestne extrémistické iniciatívy sú skôr výsledkom osobných kontaktov a nevychádzajú z nejakých vybudovaných štruktúr. Ak sa aj krajne pravicové hnutia snažia nájsť nejakú formu medzinárodnej spolupráce, ako je to bežné u iných politických aktérov, tak sa dá o tom zatiaľ hovoriť len ťažko,“ tvrdí odborníčka.

Gerodimos však pripomína, že problém nebude možné riešiť bez celospoločenskej stratégie. "Mala by viesť k integrácii utečencov a migrantov do nových komunít. Táto politika by mala byť povinná a pomerne rozsiahla.

Prichádzajúci utečenci musia vedieť, aké zákony existujú a aké hodnoty vyznáva krajina, ktorá ich prijíma. Ale aj domáci obyvatelia by mali chápať, čo mnohí migranti zažili,“ povedal Gerodimos.

© Autorské práva vyhradené

28 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #utečenci #extrémisti #Pegida #migračná kríza