Kým vlani ku gréckym brehom dorazilo za január necelých 1¤700 utečencov, o rok neskôr už bezmála 59-tisíc. Nebezpečnú plavbu z Anatólie neprežilo 218 migrantov, štvornásobne viac, ako sa ich cestou na grécke ostrovy utopilo vlani za prvý polrok. „Je to mnoho-, mnohonásobne viac, než čoho sme boli svedkami pred rokom,“ komentoval januárové štatistiky hovorca Medzinárodnej organizácie pre migráciu Joel Millman.
Atény čelia čoraz tvrdšej kritike za to, že nápor migrantov nezvládajú. Majú však aj svojich obhajcov, ktorí varujú pred riešením, akým by bolo zablokovanie toku utečencov na severnej hranici Grécka. „Je pravda, že Grécko, ktoré sa ešte stále spamätáva z ekonomickej krízy, si neplní svoje povinnosti. Veľa prichádzajúcich posiela ďalej na sever bez potrebnej registrácie. Vlani však prišlo do jedenásťmiliónovej krajiny 850-tisíc migrantov a len za uplynulý mesiac ďalších vyše päťdesiattisíc,“ napísal denník Washington Post. "Snahy v podstate oddeliť Grécko od kontinentu môžu vyvolať novú humanitárnu krízu, rovnakú, aká nastala v utečeneckých táboroch v Turecku a na Blízkom východe. Je pritom nepravdepodobné, že by také opatrenia migračný tok zastavili, pretože migranti si aj tak nájdu iné trasy,“ dodal.
Európska komisia však trvá na tom, že Grécko musí výrazne zlepšiť spôsob, akým identifikuje a registruje migrantov na svojom území. Po celej dĺžke svojej námornej hranice s Tureckom by mali Atény nasadiť lode, helikoptéry i dostatočný počet hliadok priamo na ostrovoch. Vyplýva to z odporúčaní, ktoré v utorok predložila EK. Reagovala tak na správu konštatujúcu vážne nedostatky v tom, ako Grécko chráni vonkajšiu hranicu schengenského priestoru. Grécko bude mať teraz tri mesiace na to, aby odporúčania uviedlo do života.
„Odporúčania žiadajú okamžitý štart návratových procedúr u tých nelegálnych migrantov, ktorí nepožiadali o azyl a nemajú nárok na medzinárodnú ochranu,“ vyhlásil v utorok podpredseda komisie Valdis Dombrovskis.
Grécko tiež bude musieť zabezpečiť dostatočný počet personálu i technického vybavenia vrátane zariadenia na snímanie odtlačkov prstov tak, aby bolo možné migrantov identifikovať a efektívne porovnávať ich údaje s európskymi i národnými databázami. Zlepšiť sa má napokon celé vybavenie a infraštruktúra gréckych prijímacích centier a hraničných priechodov.
V prípade, že Grécko nebude reagovať dostatočne, bude môcť Európska komisia štátom EÚ navrhnúť, aby čiastočne či úplne obnovili hraničné kontroly s predĺženiami najdlhšie až na dva roky. Znamenať by to teda mohlo aj obnovu kontrol na všetkých hraniciach členských krajín s Gréckom a faktický – hoci dočasný – koniec tejto krajiny v schengenskom priestore.