Informovala o tom agentúra DPA. Opatrenia by mali začať platiť 1. marca, súhlas s nimi však ešte musia vysloviť obe komory parlamentu.
Hlavným bodom uznesenia kabinetu je vytvorenie osobitných prijímacích stredísk, kde budú žiadosti o azyl osôb z tzv. bezpečných krajín pôvodu spracovávať v zrýchlenom konaní. Týchto ľudí môžu tiež hneď vrátiť do krajín svojho pôvodu.
Prijatý návrh zákona, známy v Nemecku ako Azylový balík II, je súčasťou úsilia vlády kancelárky Angely Merkelovej o zníženie prílevu migrantov do krajiny.
„Tento balík zákonov dáva jasne najavo, že chceme spravodlivé azylové konanie pre všetkých, ale chceme, aby tí, ktorí nepotrebujú ochranu, rýchlejšie opustili našu krajinu. Chceme odstrániť všetky nástroje, ktoré doteraz ľuďom umožňovali, aby podvodmi a zdržiavaním predĺžili svoj pobyt v Nemecku,“ povedal novinárom minister vnútra Thomas de Maiziére.
Možnosť spájania rodín utečencov sa pozastaví na dva roky, potom by sa mala obnoviť, uviedol hovorca vlády Steffen Seibert. Tí, ktorým udelili azyl, budú mať naďalej právo žiadať o príchod rodinných príslušníkov do Nemecka. Krajina by ich v budúcnosti mala vyzdvihovať priamo z krízových oblastí.
Nemecko rozšírilo zoznam bezpečných krajín
Po viacerých balkánskych štátoch Berlín zaradí na zoznam bezpečných krajín pôvodu aj Alžírsko, Maroko a Tunisko, čo uľahčí posielanie azylantov späť do týchto štátov. De Maiziére upozornil, že občania týchto afrických krajín dostávali azyl už len výnimočne.
Vlani nemecké úrady udelili azyl 2,3 percenta všetkých žiadateľov z Maroka, necelému jednému percenta žiadateľov z Alžírska a žiadnemu Tunisanovi. Rozšírenie zoznamu bezpečných štátov by preto malo urýchliť vybavovanie žiadostí, aby ľudia bez šance na získanie azylu neblokovali úrady pri vybavovaní žiadostí tých, ktorí môžu ochranu v Nemecku získať.
Na občanov bezpečných krajín sa podľa vládneho azylového balíčka budú vzťahovať pravidlá pre zrýchlené konanie. V rámci neho sa môže rozhodnúť o azyle už v priebehu dvoch týždňov, v ďalšom týždni by úrady mali rozhodnúť o prípadnom odvolaní utečencov. Očakáva sa, že žiadatelia z bezpečných štátov budú môcť azyl získať len výnimočne, ak preukážu, že tamojšia štátna moc ich prenasleduje.
V zrýchlenom konaní sa budú prerokúvať aj žiadosti tých utečencov, ktorí odmietnu s úradmi spolupracovať, čo znamená, že budú klamať o svojej krajine pôvodu alebo si odmietnu nechať odobrať odtlačky prstov.
Vláda okrem toho schválila nové opatrenia umožňujúce vyhostenie azylantov i ďalších cudzincov, ktorých odsúdia na viac ako rok väzenia za trestné činy ako ublíženie na zdraví, vražda alebo znásilnenie.
Azylanti sa budú finančne podieľať na svojej integrácii
Súčasťou schváleného balíčka azylových zákonov je aj to, že sa utečenci musia finančne podieľať na nákladoch svojej integráciu do spoločnosti. Každý z nich bude musieť platiť mesačne desať eur za integračné kurzy, v ktorých sa naučí po nemecky a zoznámi s nemeckou kultúrou.
Balíček zákonov musia ešte schváliť obe komory nemeckého parlamentu. V Spolkovom sneme majú vládne strany veľkú väčšinu, komplikácie sa však očakávajú v Spolkovej rade, kde zasadajú zástupcovia nemeckých krajín. Proti rozšíreniu zoznamu bezpečných štátov totiž majú výhrady Zelení, ktorí sú zastúpení v deviatich zo 16 krajinských vlád.
Vlani prišlo do Nemecka takmer 1,1 milióna migrantov a utečencov. Migračnú vlnu nezastavila ani zima, keď v januári zaznamenali v krajine príchod 91 671 azylantov, čo je v priemere takmer 3 000 za deň, vyplýva to z údajov, ktoré agentúre DPA poskytli nemecké úrady.