Na ostrove Lesbos je také stredisko už v plnej prevádzke. Stavia tiež dva väčšie prijímacie tábory pri Aténach a Solúne, z ktorých každý má mať kapacitu 4 000 ľudí. Pritom práve pred rokom to bola rovnaká vláda, ktorá sa rozhodla konať presne opačne, keď začala politiku „otvorených dverí“ voči migrantom, napísal grécky týždenník To Vima.
Jednak zrušila veľký tábor Amygdaléza pri Aténach pre nezákonných prisťahovalcov, jednak ústami vtedajšej ministerky pre migráciu Tasie Christodulopuluovej oznámila, že neexistuje žiadny rozdiel medzi utečencom a prisťahovalcom a že všetkých v krajine vítajú.
Podmienky v ubytovacích táboroch síce boli na mizernej úrovni, to však neznamenalo, že sa tieto zariadenia museli – ako povedal vtedajší minister verejného poriadku Janis Panusis – zrušiť alebo otvoriť dokorán, aby v nich prisťahovalci len prespávali a po zvyšok dňa sa voľne pohybovali a „hľadali si prácu “.
Zavedenie „otvoreného typu“ ubytovacích táborov zároveň vyslalo zlý signál, a síce pozvánku do krajín regiónu ťažko skúšaných chudobou alebo vojnou, čo urýchlilo prevádzanie ilegálnych migrantov do Grécka. To sa do istej miery zarazilo po opätovnej výstavbe plotu na rieke Evros na grécko-tureckej suchozemské hranicu.
Pozvánka Atén mala vskutku nepriaznivé vplyvy v kombinácii s vyvrcholením vojny v Sýrii. Takže zatiaľ čo v roku 2014 počet imigrantov prichádzajúcich do Grécka neprekročil 80 000, v roku 2015 s politikou „otvorených dverí“ premiéra Alexisa Tsiprasa sa počet migrantov viac ako zdesaťnásobil na vyše 800 000 utečencov. A to niektorí členovia vlády dokonca požadovali demoláciu plotu pri rieke Evros.
V súčasnosti sa vláda snaží postaviť utečeneckej vlne cunami a chváli sa „hrdinsky“ ústami premiéra, že „bude plniť svoju humanitárnu povinnosť bez toho, že by od Európanov žiadala čo i len jediný cent“.
Európania, ktorí sú konečnými príjemcami utečencov (viac ako milión utečencov prijalo v roku 2015 Nemecko), hrozia Grécku vylúčením zo schengenského priestoru, ak nepostavia registračné strediská. Zároveň trvajú pokrytecky na tom, že je potrebné strážiť grécke námorné hranice pred prúdom utečencov.
Atény tak musia otočiť svoju politiku o 180 stupňov. Výsledkom však bude, že stovky tisíc imigrantov uviaznu cez zimu na gréckom území. Po porážke v boji s medzinárodnými veriteľmi si tak môžu Atény pripísať druhú „zlatú malinu“ za svoje vyjednávacie schopnosti. Útechou môže byť nominácia na Nobelovu cenu za mier záchrancom utečencov na mori, uzatvára To Vima.