„Sme pripravení vyslať niekoľko tisíc vojakov a operácia by mohla byť koordinovaná s Tureckom,“ citujú noviny Guardian Ahmeda Useriho, poradcu saudskoarabského ministra obrany. Jeho slová potvrdzuje napokon aj existencia orgánu, ktorý vznikol len pred niekoľkými dňami a mal by zodpovedať práve za spomínanú vojenskú spoluprácu tandemu Ankara-Rijád v Sýrii.
V prípade Saudskej Arábie však zostáva otázkou, ako si bude počínať jej armáda, síce slušne vyzbrojená, hlavne americkými zbraňami, ale s minimálnymi bojovými skúsenosťami. Sýria totiž nie je Bahrajn, kde vojenský zásah Rijádu proti neozbrojeným oponentom režimu slávil úspech. Horšie to bolo v Jemene, kde saudskoarabskí fešáci v pekných uniformách utrpeli nemalé straty. Napriek tomu USA koketujú s myšlienkou saudskoarabskej pozemnej operácie na území ešte stále zvrchovanej Sýrie. Šéf Pentagonu Ashton Carter otvorene privítal plán Rijádu s tým, že ho prerokujú už budúci týždeň v Bruseli.
Oveľa opatrnejší k saudskoarabskému plánu „udrieť“ na zemi bol John Kirby, oficiálny hovorca vlády USA, ktorý vo štvrtok na priamu otázku reagoval vyhýbavo. „Nie som pripravený komentovať iniciatívu Saudskej Arábie,“ cituje politika agentúra Reuters. Celkovo podľa jeho slov koalícia (vedená USA – pozn. red.) podporuje aktivizáciu jednotlivých jej členov v boji proti IS.
Na aktivizáciu v Sýrii, tentoraz Ankary, upozorňuje aj Moskva. „Máme vážny dôvod podozrievať Turecko z príprav na vojenský vpád do Sýrie. V tomto smere zaznamenávame čoraz viac dôkazov o skrytej príprave ozbrojených síl,“ informoval Igor Konašenkov, hovorca ruského ministerstva obrany citovaný agentúrou RIA Novosti. Ankara to od začiatku odmieta. „Rusko sa takto pokúša odpútať pozornosť od vlastných zločinov v Sýrii,“ reagoval bez konkrétnych faktov pre agentúru Reuters zdroj z tureckej vlády.
Podľa denníka Vzgľad korene príprav sprevádzaných nervozitou Ankary spočívajú predovšetkým v najnovšom vývoji boja proti teroristom IS.
„V sýrskej otázke nastal pre Turecko okamih pravdy. Sýrske vládne jednotky deblokovali šiitské a kresťanské enklávy v provinciách Homs a Aleppo, čo na druhej strane spôsobilo zablokovanie spojenia ozbrojencov s provinciou Idlib, a teda aj s Tureckom. Rovnako aj bleskový útok vládnych jednotiek v provincii Latákia,“ pripomína Vzgľad. V tejto súvislosti portál Imperiyanews upozornil, že spomínaný vývoj zároveň bráni Ankare ovplyvňovať Kurdov nielen v Sýrii, ale dokonca aj na vlastnom území. A tak džihádisti dnes už otvorene hovoria, že prechádzajú na partizánsky spôsob boja, čo v ich chápaní znamená teroristické útoky.
„V takejto situácii sa Ankare najviac pozdáva vyprovokovanie nového konfliktu. Možno aj s účasťou Ruska a NATO,“ špekuluje portál Imperiyanews. Háčik je v tom, že Turecko ako člen aliancie nemôže nič urobiť bez predchádzajúceho amerického súhlasu, ale najmä bez mandátu BR OSN. A Washington má dnes úplne iné starosti, ako sa dostať čo i len do nepriameho ozbrojeného konfliktu s Ruskom. Napokon sú tu mierové rokovania o Sýrii v Ženeve, ktoré sú síce v súčasnosti zmrazené, ale ide o americko-ruskú iniciatívu vedenú spoločným úsilím o dosiahnutie riešenia sýrskeho problému rokovaním a nie silou.