Foto: UNESCO
Súboj sa pomaly posúva do finálnej fázy a Slovensko v ňom má tiež svoje želiezka. Šanca je reálna, lebo je celkom pravdepodobné, že OSN bude viesť niekto z východnej Európy. Z tejto regionálnej skupiny totiž ešte nikdy nevybrali generálneho tajomníka. Preto by ním mohol byť aj súčasný minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
Má podporu vlády, v ktorej je podpredsedom. Jasne sa tak vyjadril premiér Robert Fico. Lajčák je na siedmom mieste kandidátky Smeru v blížiacich sa voľbách. Minister zahraničných vecí však stále oficiálne svoj záujem nepotvrdil. V diplomatických kruhoch je však jasné, že veľmi zásadne sonduje svoje možnosti a nikto nespochybňuje jeho pripravenosť prevziať post generálneho tajomníka OSN. Slovensko má dokonca dvoch kvalitných záujemcov. Súčasný vyslanec OSN v Iraku a bývalý šéf diplomacie Ján Kubiš sa úvahami o kresle generálneho tajomníka netají. Ani on však nie je oficiálnym kandidátom.
"Neskrývam však, že by som mal o niečo podobné záujem. Sledujem celú diskusiu. Uvidíme, ako to bude. Mám stále dosť práce,” povedal nedávno pre Pravdu Kubiš. "Mnohí predstavitelia ma však dokonca aj oficiálnejšie povzbudzujú, aby som si svoj záujem o post generálneho tajomníka udržal,“ uviedol slovenský exminister zahraničných vecí s tým, že by sa mohol definitívne rozhodnúť niekedy v apríli. Kubiš však pripomína výrazný trend, ktorý nakoniec môže byť rozhodujúci pri voľbe šéfa OSN.
"Je tu silnejúca požiadavka rôznych skupín a štátov, aby to bola šéfka,“ povedal slovenský diplomat. Žena na čele OSN v jej viac ako 70-ročnej histórii nestála. Teraz sa to však môže zmeniť. "Bola by to skvelá myšlienka,“ povedal Pan Ki-mun britskému nedeľníku Observer, čo si myslí o tom, že by ho mohla nahradiť žena.
"Nikto netvrdí, že pohlavie by malo byť jediným kritériom pri výbere generálneho tajomníka OSN. Je však dobrou správou, že nemáme núdzu o kvalitné kandidátky,“ reagoval pre Pravdu Martin Edwards, riaditeľ Centra pre štúdie OSN a globálneho riadenia na Seton Hall University v New Jersey. Odborník tvrdí, že keď sa pole kandidátov zúži, pozve ich do svojho centra, aby verejne predstavili svoje vízie, ako riadiť celosvetovú organizáciu.
"Bolo by správne, keby sa veľmi seriózne vzalo do úvahy, že by mala OSN šéfovať žena,“ myslí si aj Kubiš. "Nemôžeme hlásať určité princípy a nedržať sa ich. Keď sa pozrieme na sféru medzinárodných vzťahov, ale aj podnikania, je realitou, že vidíme obmedzenia pre ženy. Netvrdím, že ženy v týchto sférach nie sú. Ale dosiahnuť by sa dalo viac,“ povedal Kubiš Z východnej Európy sa spomínajú viaceré ženské mená.
Kandidátkou Bulharska by mala byť súčasná šéfka UNESCO Irina Bokovová. Chorvátsko zase nominovalo Vesnu Pusičovú, bývalú ministerku zahraničných vecí. Bokovovú však možno nahradí súčasná podpredsedníčka Európskej komisie Kristalina Georgievová, ak prejaví záujem. S Pusičovou, ktorú nominovala ešte predchádzajúca stredoľavicová vláda, má zase problém nový stredopravicový kabinet aj konzervatívna prezidentka Kolinda Grabar-Kitarovičová.
Magazín Diplomatic Courier sa v januári pozrel na deviatich možných kandidátov z východnej Európy. Vybral dvanásť kritérií a v ich rámci prideľoval záujemcom body od 0 do 5. Bokovová skončila najlepšia s priemerom 4,5. Lajčák bol so skóre 3,6 štvrtý, Kubiš s 3,4 piaty. Hoci je veľmi pravdepodobné, že šéfovať OSN bude niekto z východnej Európy, nemusí to tak byť. Je len nepísaným pravidlom, že sa regióny majú striedať. Generálneho tajomníka však vyberá Bezpečnostná rada. Jej návrh potom schvaľuje Valné zhromaždenie.
Kandidát teda musí byť prijateľný pre všetkých piatich stálych členov BR OSN, aby ani jeden z nich nemohol uplatniť právo veta. V súčasných napätých medzinárodných vzťahoch, ktoré sa priamo dotýkajú aj východnej Európy, tak nebude úplne jednoduché, aby sa USA, Rusko, Čína, Británia a Francúzsko na niekom zhodli. Pri hľadaní kompromisu potom môžu prísť do úvahy aj záujemcovia z iných regiónov. Veľa sa v zákulisí hovorí o bývalej novozélandskej premiérke Helen Clarkovej, ktorá v súčasnosti šéfuje Rozvojovému programu OSN (UNDP).
"Základom je, aby bol ďalší generálny tajomník efektívnym komunikátorom v médiách. A mal skúsenosti s riadením vo svete multilaterálnych rokovaní,“ tvrdí Sam Daws, expert na OSN z prestížnej Oxfordskej univerzity. "Musí byť byť dostatočne skromný, aby vedel vyjednať dohody medzi svetovými lídrami. Ale zároveň musí byť odvážny, aby hovoril v mene siedmych miliárd ľudí na tejto planéte, keď si to vyžiada obrana Charty OSN,“ pripomenul Daws.
Výber šéfa OSN
- Pan Ki-mun končí 31. decembra, oficiálnych kandidátov je zatiaľ len niekoľko, svojich ľudí nominovali Macedónsko, Portugalsko, Čierna Hora a Slovinsko, v zákulisí sa však spomína okolo dvadsať mien.
- Kandidáta predkladá BR OSN na schválenie Valnému zhromaždeniu, silnejú hlasy, že by Bezpečnostná rad mala prísť s viacerými menami, aby bol výber transparentnejší.
- Valné zhromaždenie si plánuje oficiálnych kandidátov pozvať na verejné stretnutie, aby objasnili svoje plány.