NATO organizuje viac cvičení, v šiestich východoeurópskych krajinách vznikli malé veliteľské tímy aliancie. Vytvorenie takéhoto centra sa pripravuje aj na Slovensku. O tom, ako aliancia ďalej posilní svoju prítomnosť vo východnej Európe, diskutovali na stretnutí v Bruseli ministri obrany NATO. Slovensko zastupoval šéf rezortu Martin Glváč.
USA už oznámili, že vyčleňujú 3,4 miliardy dolárov vo fiškálnom roku 2017 (október 2016 až september 2017) na posilnenie obranných opatrení v Európe. Budú sa týkať rozmiestnenia vojenskej techniky. Tá by mala slúžiť v prípade vyslania vojakov.
Moskva však už proti tomu jednoznačne protestovala . "Kroky USA a NATO destabilizujú a majú zlý vplyv na európsku bezpečnosť,“ uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí.
Americký veľvyslanec pri NATO Douglas Lute to tak nevidí. Podľa neho nejde o porušenie dohody medzi Ruskom a NATO z roku 1997. "Tá dovoľuje vytvorenie infraštruktúry. A technika bude v prvom rade rozmiestnená na území západných spojencov, nie na východe,“ uviedol na stretnutí s novinármi Lute.
Pripomenul tiež, že ide o obranné kroky a nikto sa nemusí báť útoku aliancie. Generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg v stredu uviedol, že NATO posilní predsunutú prítomnosť na východe.
Pôjde o jednotky zložené z príspevkov viacerých štátov. Nemalo by však ísť o stále rozmiestnenie vojakov. NATO dospelo k akémusi diplomatickému kompromisu, aby nehovorilo o permanentnej prítomnosti, ale o pretrvávajúcej rotácii jednotiek.
Čo všetko urobí NATO vo východnej Európe, ešte nie je úplne jasné. "Sme v štádiu uvažovania, ako by to presne mohlo vyzerať. Budú sa tým teraz zaoberať vojenské autority,“ povedal slovenský veľvyslanec pri NATO Tomáš Valášek.
"Konečné výsledky čakáme až pred varšavským summitom, niekedy v júni. Americká iniciatíva do toho zapadá. Napĺňa obsahom to, nad čím uvažujeme. Američania ponúkli predsunutie techniky v prípade konfliktu. Keby k niečomu došlo, nebudeme čakať týždne, mesiace na to, aby prišla.
Spojené štáty zvažujú posilnenie rotačnej prítomnosti na cvičeniach v Pobaltí, Rumunsku či Bulharsku. Nebudú zvyšovať počty, ale ich ľudia tam budú častejšie a pravidelnejšie,“ vysvetlil ambasádor.
Podľa Valášeka momentálne majú Američania na východnom krídle počet ľudí približne s veľkosťou brigády. "To znamená niekoľko tisíc vojakov. Nehovoríme o žiadnom zásadnom zvýšení počtu. Je to čisto obranný krok. Vojenská logika nepustí. V prípade niekoľko tisíc ľudí sa nebavím o niečom, čo má útočný potenciál,“ uviedol Valášek.
Nie je však tajomstvom, že viaceré krajiny by chceli ešte výraznejšie posilniť vojenskú prítomnosť NATO. Poľsko chce nastálo rozmiestenie vojakov aliancie na svojom území. Varšava dokonca v minulosti viac ráz zopakovala, že sa cíti ako druhotriedny spojenec, lebo nemá základne NATO.
Podobne je to aj s pobaltskými krajinami. Litovský minister obrany Juozas Olekas bol však v Bruseli pomerne zmierlivý. "Posilnenie prítomnosti spojencov na východe je veľmi dôležité. Budeme rokovať o tom, koľko vojakov, techniky kam vyslať,“ povedal Olekas.
"Z litovského pohľadu hovoríme, že minimum, čo chceme, je prápor (väčšinou ide maximálne o 1 200 vojakov, pozn. red.), zložený z príslušníkov armády viacerých krajín. Čo sa týka prítomnosti, hovorme o jej praktických dopadoch. Aby sme spolu cvičili, pripravovali sa a odstrašili hrozby. Môžete mať niekde niekoho aj desať rokov na rotačnom princípe,“ tvrdí Olekas.
Na mníchovskej bezpečnostnej konferencii, ktorá sa začína v piatok, sa Stoltenberg stretne i s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. Témou určite budú aj plány NATO.
"Rusko už reaguje verbálne. Je jasné, že by to urobilo bez ohľadu na to, čo by NATO spravilo,“ uviedol pre Pravdu expert na medzinárodnú politiku Igor Merheim-Eyre z Kentskej univerzity.
"Posilnenie východného krídla vojakmi a technikou však nie je dostatočné. Je potrebné obnoviť diplomatické kanály. Ukrajina bude ďalej problémovým bodom a NATO musí posilniť svoje kapacity, aby dokázalo reagovať na hrozby. Ale mali by sme sa sústrediť aj na spoločné záujmy s Ruskom, ktoré stále existujú,“ myslí si Merheim-Eyre.