Grécko čelí kritike pre slabú ochranu hraníc a nekontrolovaný príchod migrantov. Ako sa cíti grécky diplomat v strednej Európe?
Prišiel som vysvetliť nedorozumenia. Európa čelí komplikovanej a bezprecedentnej migračnej kríze, akú rozsahom a rýchlosťou nezažila 60 rokov. Moji slovenskí kolegovia minister Lajčák a štátny tajomník Korčok rozumejú globálnym a európskym otázkam.
Pamätáme si aj obdobie, keď Slovensko vstupovalo do európskej rodiny, boli sme silní stúpenci členstva Slovenska v EÚ v období, ktoré bolo pre Slovensko ťažké. Vysvetľoval som, že robíme, čo môžeme, aby sme chránili hranice a kontrolovali prúd migrantov. Ale je to veľmi komplikované.
V čom?
Na gumených člnoch prichádzajú deti a ženy. Myslím si, že musíme pomôcť všetkým ľuďom. Aj podľa medzinárodných dohovorov, aj európskych pravidiel sme povinní zachrániť ľudí a nemôžeme ich potápať či tlačiť naspäť. Nemôže to robiť ani rakúska či slovenská stráž, pretože by to bolo proti našim spoločným hodnotám a pravidlám.
Neprichádzajú na veľkých lodiach, ale na malých plavidlách. Z Turecka ku gréckym ostrovom je to len pár míľ, na rýchlom motorovom člne tú vzdialenosť prejdete za 10 minút. Nemôžete ich zastaviť ako na pevnine. Ak ich nezastavíte na tureckej pôde, tak na mori ťažko. Navyše otočiť ich by bolo protiprávne. Pašeráci to veľmi dobre vedia a zneužívajú túto situáciu.
Takže riešenie zostáva na Turecku?
Z viacerých dôvodov má Turecko kľúčovú úlohu.
Čo sa deje s utečencami, keď prídu do Grécka?
Prvé vlny prechádzali cez Grécko do iných európskych krajín. Veľká väčšina z nich má štatút utečencov. Teraz prechádzajú procesom registrácie, skríningom, identifikáciou, aby sme zistili, kto potrebuje medzinárodnú ochranu a kto je nelegálny imigrant.
Potrebujeme však implementovať readmisnú dohodu s Tureckom, aby sme mohli rýchlo vracať tých, ktorí nemajú nárok na medzinárodnú ochranu. V praxi to veľmi dobre nefunguje, pretože Turecko neodpovedá načas na naše žiadosti.
Nemôžeme tiež vracať Pakistancov, v ich návratoch uspela zatiaľ len Veľká Británia, tam hľadáme aj expertízu, ako dosiahnuť dohodu s Pakistanom. Veľa ľudí je zo severnej Afriky. Minulý mesiac sme vrátili vyše sto ľudí, ale potrebovali by sme oveľa viac.
Dúfame, že všetky readmisné programy medzi Gréckom a Tureckom, EÚ a Tureckom, EÚ a tretími krajinami budú čo najskôr aktivované.
Sústredíte sa na vracanie migrantov?
Potrebujeme vyslať odkaz, že môžeme prijať utečencov v núdzi, ale nie ilegálnych imigrantov. Teda signál – neplaťte pašerákom, neriskujte svoje životy, budete vrátení do svojej krajiny. Iné je to pri utečencoch zo Sýrie.
Neviem si predstaviť jednoduchý spôsob, ako povedať sýrskym utečencom, aby nechodili. To je podľa mňa nemožné. Myslím si tiež, že EÚ by sa mala aktívne snažiť o prímerie v Sýrii. Zároveň by mala pomáhať krajinám na Blízkom východe, kde treba financie na potravinovú pomoc, ale aj na školy. Medzinárodné spoločenstvo sa v Londýne dohodlo na 10 miliardách eur, ale treba viac.
Kľúčové tiež je, aby efektívne fungovala dohoda s Tureckom. V rámci širšieho obrazu tiež treba povedať, že EÚ ako prosperujúce spoločenstvo môže prijať časť utečencov. Dohodli sme sa na programe rozdelenia 160-tisíc utečencov. Ale nefunguje to.
Prečo to nefunguje?
Pretože niektoré krajiny si neželajú zúčastňovať sa na takom programe.
Myslíte Slovensko?
Nie. Slovensko má svoje výhrady, ale ako som sa dozvedel, dočasne ubytovalo niektorých žiadateľov o azyl z Rakúska. Slovensko nie je veľká krajina, ale môže prijať nejakých ľudí. Je to silný morálny odkaz, môžete pomôcť a deťom dať vzdelanie.
Nechcem hovoriť Slovákom, čo majú robiť. Ale v Grécku sme po páde železnej opony prijali tisíce utečencov, väčšina z nich sa zrástla s gréckou spoločnosťou, hovoria po grécky. Máme 10 miliónov obyvateľov, z nich jeden milión sú prisťahovalci, tvoria teda 10 percent obyvateľov a žijú v pokoji.
Slovensko odmietlo povinné kvóty na prerozdelenie utečencov, v rámci migračnej krízy vyslalo policajtov do Macedónska. Ako vnímate snahu postaviť na grécko-macedónskej hranici „európsku obrannú líniu“, ako to nazval maďarský premiér Viktor Orbán?
Obávam sa, že to, že sme začali stavať múry, žiletkové a ostnaté ploty, je krok do obdobia nie studenej vojny, ale ešte horšieho obdobia 20. a 30. rokov minulého storočia, keď bola Európa rozdrobená a plná strachu, nenávisti. A to prinieslo veľa utrpenia a bolesti.
Čo znamená posilňovanie tejto hranice pre Grécko?
Pre Grécko je to zlá situácia. Nemáme nepriateľov, s nikým nebojujeme. Ak staviate ploty, tak na obranu pred nepriateľom. Otázka je, kto je nepriateľ. Grécko? Utečenci? Inak naši európski partneri sa musia rozhodnúť v jednej či vo dvoch veciach.
Kde je vlastne hranica EÚ? Ak je medzi gréckymi ostrovmi a Tureckom, mali by tam byť a pomáhať zvládať situáciu. Ak si myslia, že hranica je pred Gréckom, tak potom kde? V Chorvátsku či Slovinsku? Prečo v Macedónsku? Jedine, že by mali nepriateľa, ktorý sa volá Grécko.
Od Grécka sa čakalo napríklad vybudovanie hotspotov.
Budú hotové do budúcotýždňového summitu. Ale nepriateľom nie je Grécko ani sýrski utečenci. Nemáme nepriateľov, máme len problém. Nepriateľom je skôr Islamský štát. Bojovať treba skôr s ním, aby sa zastavila vojna.
Utrpenie sa nezastaví zatvorením hraníc. Stredomorie je spolovice Európa a súčasť európskej histórie. Nemôžeme sa obracať chrbtom k Líbyi, Sýrii, Libanonu, Egyptu. Ploty nie sú riešenie a pašeráci si nájdu inú cestu.
Holandské predsedníctvo EÚ údajne pripravuje návrh, podľa ktorého by sa utečenci z Grécka vracali do Turecka výmenou za to, že členské štáty budú brať utečencov priamo z Turecka.
Čakáme na oficiálne predstavenie plánu, zatiaľ sú to len špekulácie.
Myslíte, že by to mohlo fungovať?
Nebolo by to také ľahké. Môžeme vracať nelegálnych migrantov, ale nemyslím si, že by to bolo také jednoduché a legálne pri skutočných utečencoch. Technicky by to bolo zložité. Predstavte si, že by ste práve zachránili nejaké ženy a deti z gumeného člna, vzali ich na ostrov a potom im povedali – fajn, teraz pôjdete späť do Turecka.
Ktorá organizácia, ktorý európsky úrad by to urobil tisícom ľudí? Myslím si, že keby ste tam potom boli ako novinárka a videli nariekajúce ženy a deti, napísali by ste niečo zlé o tom, ako sa k nim grécke úrady správajú. Kto bude robiť túto špinavú prácu?
Grécku hrozí dočasné vylúčenie zo Schengenu.
Ak sme urobili niečo zlé, treba prijať trest. Ale nemyslím si, že je to fér. V tejto chvíli má šesť krajín kontroly na hraniciach. Rešpektujem to, nekritizujem. Možno však niekomu vyhovuje, aby bolo Grécko dočasne vylúčené zo Schengenu. Niektorí možno hľadajú obetného baránka.
Ak ale EÚ uprostred krízovej situácie hľadá obetného baránka, nie je to dobré ani pre ňu. Pretože pri ďalšej kríze sa bude hľadať ďalší obetný baránok a potom ďalší a ďalší. Ale to nie je riešenie. Keď potom príde problém, bude ešte horší.