Pchjongjang tiež oznámil uzavretie medzikórejskej cesty vedúcej do Kesongu a prerušenie dvoch cezhraničných núdzových komunikačných liniek. Informovala o tom agentúra AP.
Rozhodnutie Južnej Kórey uzavrieť priemyselný komplex, na ktorého prevádzke sa podieľali obe Kórey, označila KĽDR za neodpustiteľné a za faktické vyhlásenie vojny.
KĽDR včera vyhlásila, že okamžite deportuje všetkých Juhokórejčanov z priemyselného parku Kesong, ktorý spravuje Severná aj Južná Kórea. Zároveň zmrazí všetky aktíva v ňom pôsobiacich juhokórejských spoločností.
Kontrolu nad komplexom prevezla severokórejská armáda, oznámila Severokórejská agentúra KCNA. Okamžite deportovala všetkých Juhokórejčanov z priemyselného parku Kesong. Zároveň zmrazila všetky aktíva v ňom pôsobiacich juhokórejských spoločností. Pchjongjang tiež oznámil, že z Kesongu sťahuje všetkých svojich pracovníkov.
„Povedali mi, aby som si nebral nič iné, než osobné veci, takže som si mohol odniesť len svoje oblečenie,“ povedal AP v telefonickom rozhovore juhokórejský manažér, ktorý si neželal byť menovaný.
Uvedené kroky KĽDR sú reakciou na rozhodnutie Južnej Kórey, ktorá v stredu oznámila úplné pozastavenie svojich aktivít v tejto priemyselnej zóne.
Južná Kórea pozastavila svoje aktivity v Kesongu v reakcii na nedávny severokórejský jadrový test a vypustenie rakety dlhého doletu, uviedla agentúra AP. Juhokórejské spoločnosti už zatvorili svoje prevádzky a urýchlene z nich vysťahovali 280 Juhokórejčanov.
„Fungovanie komplexu by sa nemalo využívať na vývoj severokórejských zbraní hromadného ničenia v období, keď medzinárodné spoločenstvo presadzuje prísnejšie sankcie voči Severu,“ uviedol v Soule nemenovaný predstaviteľ ministerstva pre zjednotenie.
Nie je známe, na aký čas sa juhokórejská vláda rozhodla pozastaviť svoju účasť v Kesongu. Poskytne však finančnú náhradu spoločnostiam, ktoré v parku pôsobia, informovalo ministerstvo financií. Firmy totiž označili rozhodnutie vlády za „úplne nepochopiteľné a nespravodlivé“ a uviedli, že ich podnikateľská činnosť bola „obetovaná na oltári politiky“, dodala AP.
Južná Kórea posilnila pohraničie pre prípad provokácií KĽDR
Juhokórejská agentúra Jonhap s odvolaním sa na nemenovaný vojenský zdroj napísala, že Južná Kórea posilnila svoje ozbrojené zložky v západnom úseku spoločnej hranice a uviedla ich do stavu zvýšenej pohotovosti. Ministerstvo obrany v Soule zatiaľ pravdivosť tejto informácie nepotvrdilo.
Dôvodom majú byť prípadné provokácie zo strany KĽDR. Opatrenie súvisí s aktuálnym nárastom napätia vyvolaným uzavretím spoločného priemyselného parku Kesong, uviedla agentúra Jonhap.
Priemyselný komplex Kesong otvorili v roku 2004, leží neďaleko rovnomenného severokórejského pohraničného mesta. Bol posledným fungujúcim symbolom procesu zbližovania oboch kórejských štátov. V zóne doposiaľ vyvíjalo činnosť vyše 124 juhokórejských firiem, ktoré zamestnávali viac ako 54 000 severokórejských pracovníkov, tí už do práce dnes nenastúpili.
Pre KĽDR je Kesong dôležitým zdrojom tvrdej meny, z čoho ťažil hlavne úzky okruh predstaviteľov režimu. Robotníkom vyplácali severokórejskú mena. Vďaka devízam mohla KĽDR tiež nakupovať materiál pre vývoj svojho jadrového a raketového programu.
Naposledy komplex uzavreli v apríli 2013, keď si to na protest proti americko-juhokórejským vojenským manévrom vynútila Severná Kórea. Po niekoľkých mesiacoch ho však znovu uviedli do prevádzky.
Severokórejská raketa vyniesla na obežnú dráhu družicu, ktorá podľa všetkého nevysiela signál a nie je teda funkčná. KĽDR už v roku 2012 vypustila raketu Unha-3 s pozorovacou družicou, ani u nej nezaznamenali žiadny signál.
Južná Kórea aj Spojené štáty tvrdia, že nové odpálenie rakety svedčí o tom, že Severná Kórea disponuje v súčasnosti raketami s doletom 12 000 kilometrov. Otázkou je, či už ovláda technológiu, ktorá by umožnila návrat rakety do atmosféry. To je kľúčové v prípade, že by chcela použiť raketu ako zbraň. Južná Kórea spadnuté kusy severokórejskej rakety vytiahla z mora a ukázala ich novinárom na jednej zo svojich lodí.