Clintonovú podporuje viac superdelegátov ako Sandersa

Uchádzačka o nomináciu Demokratickej strany na prezidentku Spojených štátov Hillary Clintonová mnohonásobne vedie nad svojím rivalom Bernie Sandersom v počte takzvaných superdelegátov, ktorí o straníckej nominácii spolurozhodujú.

Hillary Clintonová. Bernie Sanders, voľby prezidenta v USA
V druhej diskusii vystupovala Clintonová voči Sandersovi útočne.
Autor: ,

Niekdajšej prvej dáme už vyslovila podporu viac ako polovica z celkovo 712 superdelegátov, ktorí sa pri hlasovaní na nominačnom zjazde nemusia riadiť výsledkami straníckych primárok a volebných zhromaždení v jednotlivých amerických štátoch. Sandersa zatiaľ mieni podporovať len necelá desiatka z ich.

Nepomer medzi straníckymi primárkami a podporou superdelegátov vyvoláva v americkej spoločnosti kontroverzné názory.

Superdelegátov menuje Demokratická strana z radov poslancov, senátorov, guvernérov, straníckych funkcionárov a ďalších osobností. Títo ľudia potom na nominačnom zjazde hlasujú podľa vlastného uváženia, nie sú ničím viazaní. Získanie ich podpory je teda v rukách samotných uhádzačoch o kandidatúru.

O oficiálnom demokratickom kandidátovi zatiaľ rozhodovali dva americké štáty. Sanders v Ohiu s Clintonovou len tesne prehral a tento týždeň bývalú ministerku zahraničných vecí USA v New Hampshire na hlavu porazil. Napriek tomu v celkovom počte získaných delegátov zaostáva. V oboch štátoch Clintonová podľa prepočtu agentúry AP zhromaždila 44 a Sanders 36 delegátov, a to vrátane superdelegátov. Ak sa vezme do úvahy aj počet superdelegátov z ostatných amerických štátov, ktorí už svoju podporu ohlásili, je Clintonová s viac ako 390 delegátmi a superdelegátmi vo výraznom vedení.

Komplikovanosť amerických prezidentských volieb ukazuje príklad z New Hampshire, kde obaja demokratickí kandidáti majú zhodne 15 delegátov, hoci Sanders tu zvíťazil s náskokom viac ako 20 percentuálnych bodov. Za nesúladom stoja miestni superdelegáti, ktorí podporujú Clintonovú.

Počas súboja o stranícku prezidentskú nomináciu súperí Sanders s Clintonovou o celkom 4763 delegátskych hlasov, z ktorých 712 patrí superdelegátom. K získaniu straníckej nominácie je nevyhnuntné získať 2382 hlasov. Prieskum AP medzi superdelegátmi ukazuje, že podporu Clintonovej už vyslovilo 359 superdelegátov, zatiaľ čo Sandersovi len osem. Zvyšok superdelegátov sa ešte nerozhodlo, prípadne ich AP nedokázala kontaktovať.

Superdelegáti nezmaria vôľu ľudu, tvrdí šéf MoveOn.org

Vplyvná politická organizácia MoveOn.org, ktorá podporuje Sandersa, kritizuje prax superdelegátov ako znevažovanie vôle ľudu. V stredu zverejnila petíciu, v ktorej vyzýva superdelegátov, aby podporili tých kandidátov, ktorých si voliči sami vyberú.

„Nepripustíme, aby vedenie Demokratickej strany rozhodlo o výsledku týchto volieb. O straníckej nominácii rozhodnú demokratickí voliči,“ vyhlásil podľa denníka Politico šéf organizácie Ilya Sheyman.

„Samozrejme nie je problém, keď superdelegát podporí akéhokoľvek kandidáta, ale až nastane hlasovanie o nomináciu, superdelegát sa musí postaviť za voliča a rešpektovať výsledky primárok a straníckych zhromaždení. Stranícka základňa skrátka nebude tolerovať nedemokratické snahy superdelegátov zmariť vôľu ľudu,“ dodal.

Prax superdelegátov zaviedla Demokratická strana v roku 1982, aby si stranícke vedenie zabezpečilo vplyv na nominácie. Strana tak chcela zabrániť opakovaniu porážky z volieb v roku 1972, keď nomináciu získal George McGovern, ale v súboji s republikánom Richardom Nixonom dokázal vyhrať len v Massachusettes a v hlavnom meste Washingtone.

Čítajte viac

Clintonová útočila na Sandersa za údajne nesplniteľné sľuby

Sociálno štedré sľuby senátora Bernieho Sandersa v jeho prezidentskej kampani sa nedajú splniť. Vyhlásila to vo štvrtkovej televíznej debate jeho konkurentka Hillary Clintonová, ktorá po neúspechu v primárkach v New Hampshire pristúpila k ich druhej vzájomnej diskusii útočne.

Sanders svoje plány na dostupnú zdravotnú starostlivosť či bezplatné verejné vysoké školy obhajoval. Niekdajšiu ministerku zahraničia opäť obvinil z toho, že je pod vplyvom finančných spoločností z Wall Street.

Clintonová zaútočila na dôležité témy vermontského senátora, ktorý sa označuje za demokratického socialistu a v kampani hovorí o finančne dostupnom zdravotnom poistení pre chudobných Američanov či o bezplatných verejných univerzitách. V debate okrem iného vyhlásil, že ak vyberú o 500 dolárov na daniach viac, ušetrí každá rodina na zdravotných výdavkoch 5 000 dolárov roč­ne.

„Na základe akejkoľvek analýzy od ľudí, ktorým sú tieto ciele blízke, tu tie čísla nesedia,“ vyhlásila v debate prenášanej televíziou CNN bývalá prvá dáma, podľa ktorej sa na splnenie Sandersových sľubov sotva nájdu peniaze.

Výrazne ľavicový politik, ktorý Clintonovú zatiaľ poráža predovšetkým u mladých voličov, vyhlásil, že tieto plány sú dôležité na zabezpečenie slušného životného štandardu aj tých najchudobnejších skupín Američanov.

Clintonová háji bohatých, tvrdí Sanders

V tejto súvislosti Clintonovú obvinil z toho, že háji záujmy bohatých. „Neurážaj inteligenciu Američanov. Nie sú hlúpi. Prečo, preboha, Wall Street toľko prispieva na kampaň? Hádam, že len tak pre srandu, chcú jednoducho rozhádzať nejaké peniaze,“ vyhlásil Sanders s odkazom na štedrú podporu Clintonovej z finančných kruhov.

Senátor, ktorý svoju sokyňu v New Hampshire porazil o rekordných 22 percent hlasov, tiež uviedol, že voliči nestoja o politikov spojených s establišmentom, ako je Clintonová, a chcú politickú revolúciu.

Bernie Sanders už neraz kritizoval Baracka Obamu a vyčítal svojej súperke, že obhajuje politiku muža v Bielom dome a že ho vôbec nekritizuje. Clintonová na to reagovala, že podľa nej si úspešný prezident a člen tej istej strany nezaslúži takéto útoky zo strany Sandersa.

Jediná žena v boji o prezidentskú nomináciu sa snaží zastaviť prepad svojich voličských preferencií zmenou stratégie kampane. V debate vyhlásila, že neláka voliča len na to, že sa môže stať prvou prezidentkou, čo jej vyčítajú niektorí kritici. Spomenula napríklad, že sa chce zasadiť o reformu systému trestného práva, ktorá ukončí prax, keď sú nepomerne častejšie za mrežami černosi a príslušníci ďalších menšín než belosi.

Otázka etnických menšín tvorila dôležitú súčasť štvrtkovej debaty, pretože podpora černošských organizácií je pre demokratických politikov tradične významná a doteraz sa prikláňali skôr ku Clintonovej.

Obaja kandidáti sľúbili podporu imigračnej reforme, ktorú presadzoval už Obama. Sanders vyhlásil, že v prípade jeho zvolenia sa zásadne zníži diskriminácia etnických menšín.

Súvisiace články:

Turecko, letisko

Turecko tvrdí, že splnilo podmienky pre bezvízový styk s EÚ

30.06.2016 12:03

Turecko opäť prišlo s tvrdením, že splnilo požadované kritéria na zaistenie bezvízového styku pre svojich občanov cestujúcich do Európskej únie.

Theresa Mayová

Mayová chce byť premiérkou Británie, odchod z EÚ odhaduje na roky

30.06.2016 11:07, aktualizované: 11:49

Kandidátka na britskú premiérku a súčasná ministerka vnútra Theresa Mayová nepredpokladá aktiváciu článku 50 lisabonskej zmluvy o reforme EÚ pred koncom tohto roka.

Turecko, letisko, útok

Okolo útoku na istanbulskom letisku panuje množstvo nejasností

30.06.2016 10:52

Turecká televízia NTV priniesla fotografiu muža zo záznamu letiskových kamier, ktorý by mohol byť jedným z troch útočníkov na istanbulskom letisku.

Anton Šafárik

Vláda odsúhlasila Šafárika na post riaditeľa SIS

30.06.2016 12:11

Vláda odsúhlasila návrh na vymenovanie Antona Šafárika do funkcie riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Súčasný šéf SIS Ján Valko požiadal o odvolanie z funkcie.

Turecko, letisko

Turecko tvrdí, že splnilo podmienky pre bezvízový styk s EÚ

30.06.2016 12:03

Turecko opäť prišlo s tvrdením, že splnilo požadované kritéria na zaistenie bezvízového styku pre svojich občanov cestujúcich do Európskej únie.

Linda Jackson, Citroen

Britka na čele Citroënu: Nikto nevie, čo bude po brexite

30.06.2016 12:00

"V tomto momente nikto nevie povedať, čo sa stane a ako dlho to bude trvať," povedala pre denník Pravda šéfka Citroënu Linda Jackson, ktorá je pôvodom Britka.

Lucia Žitňanská

Exekúcie bude riešiť jeden súd

30.06.2016 12:00

Na súdoch leží v dnes vyše 3,6 milióna neuzavretých exekučných konaní. Ich počet ročne narastá o 540-tisíc. Tie, ktoré pribudnú od budúceho roka, čaká nový režim.