Visegrád narúša Merkelovej plány

Na oslavy štvrťstoročnice visegrádskej štvorky (V4) vrhol tieň jej spor s Berlínom o prístup k migračnej kríze. Predsedovia vlád Česka, Slovenska, Maďarska a Poľska v pondelok na mimoriadnej vrcholnej schôdzke v Prahe chcú zosúladiť svoj postoj pred nadchádzajúcim summitom EÚ.

14.02.2016 20:00
merkelova, fico Foto: ,
Nemecká kancelárka Angela Merkelová a premiér Robert Fico v októbri 2014 v Bratislave.
debata (110)

Na schôdzku si prizvali aj prezidenta Macedónska a premiéra Bulharska, krajín, kde by podľa ich predstáv mal vzniknúť „záložný hraničný systém“ Schengenu, ako ho nazval český premiér Bohuslav Sobotka, ak pri ochrane jeho vonkajších hraníc Grécko zlyhá.

Nemecko však na toto úsilie hľadí podozrievavo. Podľa premiéra Roberta Fica sa naň diplomatickou cestou v Bratislave dokonca sťažovalo.

„Kvôli summitu Nemecko protestovalo u štátneho tajomníka zahraničných vecí, že vraj treba hľadať nejaké iné cesty. No ak Grécko nechce chrániť hranice, treba hľadať iné varianty. Berieme na vedomie, že sa táto naša iniciatíva niekomu nepáči, a my sa toho summitu aj tak zúčastníme. Navyše tam budeme aktívni a prídeme aj s konkrétnymi návrhmi,“ vyhlásil predseda Smeru po programovej konferencii svojej strany v Banskej Bystrici.

Praha záujem Berlína o schôdzku V4 tak dramaticky nevníma. Nemecký veľvyslanec sa s otázkami o cieľoch a obsahu summitu obrátil aj na českého štátneho tajomníka, šéf diplomacie Lubomír Zaorálek to však nepochopil ako sťažnosť, ale len ako „vysvetľovanie si nejasností a hľadanie spoločného prístupu“.

Nejasností je však čoraz viac a spoločný prístup v nedohľadne. Nemecký týždenník Spiegel cez víkend varoval, že na nadchádzajúcom summite EÚ hrozí otvorený konflikt medzi nemeckou kanclelárkou Angelou Merkelovou a krajinami, ktoré odmietajú jej plán na riešenie utečeneckej krízy v spolupráci s Tureckom.

Medzi najsilnejších odporcov patria krajiny visegrádskej skupiny, ktoré namiesto kontingentov pre prijímanie utečencov z Turecka presadzujú uzavretie hraníc medzi Macedónskom a Gréckom, napísal Spiegel.

Základom plánu Merkelovej je, aby Európska únia priamo z Turecka ročne prevzala 200– až 300-tisíc utečencov a prerozdelila ich medzi svoje členské krajiny. Ráta pritom s tým, že ostatní migranti zachytení aj s pomocou NATO v Egejskom mori sa budú vracať do Turecka. Zablokovanie balkánskej trasy na macedónskej hranici podľa nej hrozí vyvolať v Grécku nezvládnuteľnú humanitárnu krízu.

Premiér Fico to však vidí inak: „Želáme si, aby vznikla zhoda medzi krajinami V4, že ak nefunguje Grécko, čo naozaj nefunguje, tak je výhodnejšie peniaze investovať do ochrany hraníc, ktoré oddeľujú Grécko od Macedónska a Bulharska,“ povedal pred pondelkovým rozšíreným summitom V4.

Proti plánu kancelárky sa stavajú viaceré krajiny, nielen stredoeurópske. Cez víkend k nim pribudlo Francúzsko. Premiér Manuel Valls Berlínu odkázal, že Paríž nie je naklonený trvalému mechanizmu prerozdeľovania utečencov medzi štáty EÚ a po prevzatí 30-tisíc utečencov, k čomu sa zaviazal ešte vlani, s tým končí.

„Žiadnych ďalších neprijmeme. Francúzsko nikdy nepovedalo ,poďte do Francúzska'… Musíme to jasne povedať: Európa nemôže prijať všetkých migrantov zo Sýrie, z Iraku alebo Afriky. Musí obnoviť kontrolu nad svojimi hranicami, nad svojou migráciou a azylovou politikou,“ dodal Valls.

Hlas bližší Visegrádu ako Berlínu zaznel aj z Rakúska, ktoré bolo vlani hlavným spojencom Merkelovej v jej politike otvorených dverí. Šéf rakúskej diplomacie Sebastian Kurz cez víkend varoval, že jeho krajina v priebehu niekoľkých týždňov dosiahne limit 37 500 žiadateľov o azyl, ktorý si na tento rok stanovila, a ďalších už neprijme.

Namiesto toho chce tiež pomôcť zastaviť prílev migrantov na grécko-macedónskej hranici. „Sme pripravení podporiť krajiny západného Balkánu, osobitne Macedónsko, vyslaním policajtov, technického vybavenia a dokonca aj vojakov, ak to bude potrebné,“ povedal pre noviny Welt.

Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák postup V4 nepovažuje za podkopávanie spoločného európskeho riešenia. „Kým chýba spoločná európska stratégia, tak je legitímne, že štáty na balkánskej trase chránia svoje hranice. S tým im pomôžeme,“ povedal pre Spiegel, lebo, ako dodal, nebolo by dobré prenechať riešenie problémov Európy Turecku.

Plot na macedónsko–gréckej hranici. Foto: SITA/AP
plot, hranice, utečenci, Plot na macedónsko–gréckej hranici.

Otázky a odpovede

Čo chcú krajiny visegrádskej štvorky?
Vychádzajú z toho, že Grécko pri ochrane schengenských vonkajších hraníc zlyhalo, preto v záujme zachovania zóny voľného pohybu a zastavenia nekontrolovaného migračného toku treba na balkánskej trase opevniť novú „obrannú líniu“ severne od Grécka na macedónskych a bulharských hraniciach.

Aký je plán kancelárky Angely Merkelovej?
Európska únia by bezprostredne z Turecka ročne mala prevziať 200– až 300– tisíc utečencov, dopraviť ich na svoje územie a prerozdeliť medzi členské krajiny pri zohľadnení ich veľkosti a hospodárskej výkonnosti.

Ostatných migrantov, ktorých sa v súčinnosti s NATO podarí zachytiť v Egejskom mori, by EÚ vracala do Turecka. Cieľom tohto plánu je znížiť prílev migrantov o viac ako dve tretiny oproti vlaňajšku a zabrániť početným tragédiám, ktoré sprevádzajú ich nebezpečnú plavbu do Grécka.

Prečo sa Berlínu nepozdáva predstava krajín V4?
Nemecko tvrdí, že budovanie nových železných opôn na hraniciach európskych krajín nie je politicky a morálne prijateľné, a navyše ani zmysluplné, keďže migračnú vlnu ostnaté ploty nezastavia, iba ju odklonia na iné, ešte ťažšie kontrolovateľné trasy – napríklad cez Albánsko do Talianska.

Kto v EÚ podporuje prístup V4?
Návrh na posilnenie macedónsko-gréckej hranice s policajnou i materiálnou pomocou od iných krajín EÚ ako prvé oficiálne predložilo Slovinsko už minulý mesiac. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vtedy túto iniciatívu podporil.

Popri Slovinsku a krajinách V4 vyslalo do Macedónska svojich policajtov aj Chorvátsko. Koncom minulého týždňa Rakúsko oznámilo, že je Macedónsku pripravené pomôcť zabezpečiť jeho hranice s Gréckom hoci aj vyslaním policajtov či dokonca vojakov.

Ostatní členovia EÚ s výnimkou stredoeurópskych štátov sú ochotní rozdeliť si utečencov z Merkelovej tureckých kontingentov?
Viacerí to odmietli. Najnovšie cez víkend Paríž oznámil, že nepodporuje stály relokačný mechanizmus. Francúzsko podľa premiéra Manuela Vallsa splní svoj predchádzajúci záväzok a príjme 30-tisíc utečencov zo 160-tisíc, na rozdelení ktorých sa EÚ vlani dohodla, ale ďalších už neprevezme.

(ik)

© Autorské práva vyhradené

110 debata chyba
Viac na túto tému: #Robert Fico #Angela Merkelová #utečenci #summit EÚ #migračná kríza #summit V4