Pre jeho predĺženie do 26. mája sa na verejnom zasadnutí v Paríži vyslovila dolná komora parlamentu, Národné zhromaždenie, uviedla agentúra AFP. Senát tak urobil už 9. februára.
Vláda návrh zdôvodnila pretrvávajúcou teroristickou hrozbou v krajine. „Musím konštatovať, že niekoľko mesiacov po teroristických útokoch z 13. novembra toto nebezpečenstvo nezmizlo,“ povedal zákonodarcom začiatkom mesiaca francúzsky minister vnútra Bernard Cazeneuve.
Na základe výnimočného stavu vo Francúzsku môže napríklad polícia aj bez súdneho povolenia vykonávať vo dne aj v noci razie či zabavovať dokonca legálne zhotovené zbrane. Úrady môžu ďalej nariaďovať domáce väzenie a zakazovať radikálne organizácie, mazať webové stránky alebo rušiť verejné zhromaždenia.
Od atentátov, pri ktorých džihádisti povraždili 130 ľudí, hliadkujú v uliciach francúzskych miest nielen policajti, ale aj silne ozbrojení vojaci.
Ochrancovia ľudských práv vidia v podmienkach výnimočného stavu ohrozenie demokracie. Svoje znepokojenie už niekoľkokrát oznámilo Parížu aj vedenie Rady Európy (RE). Francúzska Liga pre ľudské práva (LDH) začiatkom roka požiadala najvyššiu právnu autoritu v krajine, aby sa výnimočný stav zrušil alebo aspoň obmedzil. Štátna rada to avšak odmietla.
„Bezprostredné ohrozenie, ktoré ospravedlňuje výnimočný stav, nezmizlo. Trvá hrozba terorizmu a riziko atentátov. Francúzsko sa v zahraničí stále zapája do vojenských operácií, pri ktorých sa útočí na základne, odkiaľ sa pripravujú teroristické operácie (v Európe),“ uviedla koncom januára vo vyhlásení Štátna rada, francúzska obdoba ústavného súdu v iných krajinách.