Rokovanie, pri ktorom štátnici predstavili svoje pohľady na požiadavky Británie na reformu vzťahu s Európskou úniou, bolo podľa maltského premiéra Josepha Muscata konštruktívne a sústredené. Podľa informácií ČTK z diplomatických kruhov sa však zatiaľ rozdiely medzi jednotlivými členskými krajinami prekonať nepodarilo. Hoci pri príchode štátnikov najčastejšie zneli slová o ochote dohodnúť sa s Britmi, šéf summitov Donald Tusk hovoril o kritických, zložitých a citlivých rokovaniach. Napriek tomu však podľa neho nebude vhodnejšej chvíle ku kompromisu ako teraz.
K britským požiadavkám by sa šéfovia krajín EÚ mali spoločne vrátiť v piatok dopoludnia, keď by mohla byť k dispozícii záverečná podoba kompromisnej dohody s Britániou. Na tej by mali cez noc pracovať diplomati členských krajín. Paralelne by sa mali konať aj dvojstranné stretnutia politikov, ktorí by mali rokovať o najspornejších bodoch.
Nezhody podľa diplomatov trvajú aj kvôli pirátskej požiadavke, aby pri čo najväčšom počte dojednávaných zmien získali Briti sľub, že upravené pravidlá budú pri ďalšej zmene základných zmlúv EÚ zaradené do primárneho práva únie. S priebehom diskusie oboznámený zdroj označil debatu v niektorých momentoch za „veľmi intenzívnu“.
I'm in Brussels where I'm negotiating hard for Britain. I'm clear, I'm not prepared to take a deal that does not meet what Britain needs.
— David Cameron (@David_Cameron) 18. Únor 2016
Prvé závery rokovaní budú zrejme v piatok
Predpoklad teraz je, že potom, čo summit preberie migračnú tému a uskutočnia sa nočné tlačové konferencie, zíde sa Cameron s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom a so šéfom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom, aby sa dohodli na ďalšom postupe.
Novú podobu kompromisu by na základe terajšieho prvého kola debaty mali cez noc vypracovať diplomati, sporné témy by potom mohli riešiť priamo šéfovia štátov a vlád na dvojstranných či mnohostranných stretnutiach. V mene V4 bude rokovať český premiér Bohuslav Sobotka.
Zrejme až v piatok sa tak ukáže, ako ďaleko boli ostatné krajiny európskeho bloku ochotné ustúpiť požiadavkám Londýna. Diplomati už dávajú najavo, že z pôvodne plánovaných piatkových raňajok, kde sa mala vec uzavrieť, sa zrejme stane prinajmenšom skorý obed.
Vo štvrtok večer by mal summit prijať závery k téme migrácie. Tie predovšetkým zdôraznia, že na zastavenie migračného toku musia urobiť viac ako členské krajiny EÚ, tak aj Turecko, ktoré je v tejto veci pre úniu významným partnerom. Podľa poslednej verzie návrhu záverov summit tiež uvíta rozhodnutie Severoatlantickej aliancie podporiť Grécko aj Turecko v ich snahe obmedziť nelegálne cesty člnov s migrantmi v Egejskom mori.
SLEDUJTE S NAMI LIVE PRENOS AGENTÚRY ČTK
Cameron vyhlásil, že bude bojovať za Britániu
Podľa britského premiéra Davida Camerona je dôležitejšie uzavrieť dohodu o novom nastavení vzťahov medzi EÚ a Britániou vo vyhovujúcej podobe, než ju uzatvárať v zhone. Premiér to vyhlásil pri príchode do bruselského paláca Justus Lipsius, kde sa vo štvrtok večer začína summit európskej dvadsaťosmičky. Práve na ňom by mala byť táto otázka po mesiacoch rokovaní uzavretá. V tejto chvíli je však jasné, že kompromis prijateľný pre všetkých sa zatiaľ nájsť nepodarilo.
Februárový summit EÚ je venovaný dvom témam: zložitej otázke migračnej krízy a prípadnému Brexitu. Do noci sa bude rokovať predovšetkým preto, aby sa dohodli detaily novej podoby vzťahov medzi Britániou a ostatnými krajinami európskeho bloku. Na summite sa očakáva aj debata o ďalšom zatváraní hraníc.
„Dnes a zajtra nás čaká dôležitá práca a bude to tvrdé. Budem bojovať za Britániu. Ak sa nám podarí dosiahnuť dobrú dohodu, prijmem ju. Neprijmem však dohodu, ktorá nerieši to, čo potrebujeme,“ povedal vo štvrtok Cameron. Výhodnejšie nastavenie vzťahov s EÚ sľúbil dojednať predtým, než v krajine usporiada referendum o zotrvaní v únii. „Je oveľa dôležitejšie urobiť to správne, ako robiť čokoľvek v zhone,“ dodal Cameron.
V stávke je osud celej únie
Záujem na dohodnutí kompromisu, ktorý bude vyhovovať všetkým, majú aj ostatné štáty únie. Francúzsky prezident Francois Hollande pri príchode na summit zdôraznil, že si praje, aby Británia v únii zotrvala, avšak v rámci základných únijných pravidiel. V stávke je podľa neho osud celej EÚ, nie len jedného štátu v nej. „Žiadna krajina nesmie mať právo veta,“ prehlásil.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová zas prehlásila, že chce na summite spraviť všetko pre to, aby Británia zostala súčasťou únie. „Chceme riešenie, ktoré by bolo riešením celej dvadsaťosmičky,“ povedala Merkelová, ktorá dlhodobo presadzuje európske riešenie migračnej krízy.
Grécky premiér Alexis Tsipras povedal, že EÚ je teraz na veľmi kritickej križovatke. „Musíme sa súčasne vyrovnávať s tromi krízami,“ upozornil. Grécko je obviňované, že migračnú krízu nezvláda. Ďalšími problémami sú podľa Tsiprasa kríza bezpečnosti a utečenecká kríza. „Riešením nie je stavba plotov a podpora rasizmu v Európe. Budúcnosťou nie sú múry a xenofóbia,“ zdôraznil grécky premiér.
Na summite sa zúčastňuje aj premiér Fico, ktorý vo štvrtok informoval, že Slovensko bude presadzovať urýchlenie plánu na vznik európskej pohraničnej stráže, ako aj vytvorenie záložného hraničného systému pre prípad, že Grécko neochráni vonkajšie schengenské hranice. (Viac čítajte v osobitnej správe.)
V4 požaduje záložný plán
Visegrádska štvorka hovorí o záložnom pláne, keď sa nepodarí Grécku ochrániť svoje hranice pred prílevom utečencov a keď nebudú fungovať dohody s Tureckom. Lídri V4, teda Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska, na summite v pondelok navrhli ochranu Európy na bulharskej a macedónskej línii. V4 tiež tvrdí, že uzavretie hraníc Grécka môže mať humanitárne dosahy na krajinu a v tom prípade musí byť EÚ ochotná pomôcť.
Atény však protestujú. "Diskusia o tom, že nemáme kontrolu nad našimi hranicami, je lživá,“ uviedol v stredu pre BBC Ioannis Muzalas, ktorý má v gréckej vláde na starosti migráciu. "Kontrolujeme námorné hranice najlepšie, ako by bol toho ktokoľvek schopný,“ vyhlásil politik.
Do Grécka sa už z Turecka tento rok preplavilo viac ako 76-tisíc ľudí. Vyplýva to z údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Atény majú podľa Európskej komisie tri mesiace na to, aby zlepšili situáciu. Potom sa im môže stať, že zostanú mimo Schengenu.
"Grécko je určite čiastočne zodpovedné za to, čo sa deje. Som však veľmi skeptický, že záložný plán situáciu zlepší. A neovplyvní to ani Turecko, ktoré je kľúčové pri riešení krízy,“ reagoval pre Pravdu Martin Michelot, bezpečnostný analytik pražského inštitútu EUROPEUM. "Ide azda o pokus visegrádskej štvorky zatlačiť na Atény a Ankaru, ale aj na Brusel, aby sa snažil s Tureckom rýchlejšie dohodnúť. Je to jedna interpretácia. Ale ja to vidím ako nebezpečný pokus postaviť plot na hranici krajín, ktoré potrebujú pomoc, a potom sa tváriť, že problém zmizol,“ uviedol Michelot.
Turecká hádanka
Utečenecká kríza naďalej vytvára veľký tlak na nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú. Jej riešenie stále hľadá najmä v Turecku. Akčný plán, na ktorom sa Ankara a EÚ dohodli ešte v novembri, však doteraz nefunguje. Únia súhlasila s tým, že poskytne tri miliardy na zlepšenie života utečencov v Turecku. Žiadne peniaze však ešte neboli využité a na stole nie sú ani projekty, ktoré by z nich mali byť financované.
V Turecku sú viac ako dva milióny utečencov, najmä pre konflikt v Sýrii. A ich počet ešte rastie. Momentálne najmä v súvislosti s bombardovaním mesta Aleppo ruskými silami a jednotkami sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Merkelová preto vyzvala na vytvorenie ochranného koridoru. Mal by na sýrskom území vzniknúť na základe dohody medzi Asadovým režimom a rebelmi.
Je však málo pravdepodobné, že by takáto bezletová zóna vznikla. Rusko návrh nevíta a tvrdí, že by si vyžadoval súhlas Asada a Bezpečnostnej rady OSN.
"To, o čom hovorí Merkelová, ani nie je niečo, čo by sa dalo označiť za bezletovú zónu. Jej návrh je založený na tom, že s ním budú súhlasiť všetci, vrátane Asadovho režimu a jeho podporovateľov,“ pripomenul pre Pravdu Daveed Gartenstein-Ross, expert na Blízky východ z Nadácie na obranu demokracií. "Nejde o bezletovú zónu, ktorú by sme si vynútili, ale o dohodu medzi zúčastnenými stranami. Tá by vytvorila pásmo, kde by boli civilisti chránení od leteckých útokov. Je to asi dobrý návrh. Ale aby sa dal naplniť, to závisí od vôle jednotlivých strán, ktoré sa v zásade nevedia zhodnúť,“ povedal expert.