Podľa dokumentu, zverejneného v pondelok agentúrou Unian, vtedajší ukrajinský minister obrany Ihor Teňuch varoval pred vpádom ruských vojsk na Ukrajinu.
„Pod zámienkou cvičenia ozbrojených síl Ruskej federácie sa uskutočňuje sústreďovanie ruských vojsk pozdĺž celej rusko-ukrajinskej hranice. Cieľom nie je len jednoduchá demonštrácia sily, ale reálna príprava k vpádu na naše územie, prechod hraníc a splnenie bojových úloh,“ varoval minister.
„Na kyjevskom, charkovskom a doneckom smere je už sústredených 38 000 mužov, 761 tankov, 2 200 obrnených vozidiel, 720 diel a raketometov, ako aj 40 bojových vrtuľníkov a 90 dopravných helikoptér a 90 bojových lietadiel. V Čiernom mori je v bojovej pohotovosti 80 ruských vojenských plavidiel,“ dodal.
Ďalší dokument podľa denníka Ukrajinská pravda zachytáva vtedajšie vyjadrenie premiéra Arsenija Jaceňuka, že Ukrajina „vôbec nemá peniaze“, „každú chvíľu hrozí vpád ruských vojsk“ a podľa ministerstva obrany „nemáme sily schopné brániť Kyjev“.
Premiér sa preto staval proti vyhláseniu vojnového stavu a radil problémy riešiť politickým konaním a pomocou zahraničných sprostredkovateľov. Rokovania rady podľa denníka prerušil telefonát predsedu ruskej snemovne, ktorý odkázal hrozby od Vladimira Putina.
Na rade podľa Unian iba vtedajší zastupujúci prezident Oleksandr Turčynov hlasoval pre vyhlásenie vojnového stavu. Expremiérka Julija Tymošenková naopak naliehala, že Ukrajinci nemôžu zopakovať gruzínske chyby z obdobia vojny s Ruskom o Južné Osetsko a Abcházsko a musí sa správať ako holubica, aby sa za nich postavilo medzinárodné spoločenstvo: „ani jeden tank nesmie vyjsť z kasární“ a „ani jediný vojak sa nesmie chopiť zbrane“.
Anexia Krymu, kde Rusko malo od Ukrajiny dlhodobo prenajatú Sevastopoľskú námornú základňu, nasledovala po zvrhnutí proruského prezidenta Viktora Janukovyča vo februári 2014. Ruský prezident Vladimir Putin neskôr uviedol, že k hladkému pripojeniu polostrova k Rusku napomohli vojaci ruských špeciálnych síl, ako aj pripravenosť uviesť jadrové zbrane do pohotovosti.
Referendum o pripojení Krymu k Ruskej federácii sa uskutočnilo 16. marca a 96,8 percenta hlasujúcich sa v ňom vyslovilo pre spojenie s Ruskom. Ešte vo februári obsadili parlament na Kryme a budovu miestnej vlády neoznačení vojaci.
Ruský parlament schválil 1. marca 2014 zámer prezidenta Putina nasadiť na Kryme vojakov kvôli údajnej ochrane tamojších Rusov. Sám Putin ešte 4. marca tvrdil, že na Kryme neoperujú ruskí vojaci, ale len „ozbrojené sily sebaobrany“.
V apríli 2014 na východe Ukrajiny vypukol konflikt medzi proruskými separatistami a vojskami prozápadnej vlády v Kyjeve, ktorý si vyžiadal viac ako 9 000 mŕtvych. Na fronte teraz platí často porušované prímerie, konflikt však vyriešený nebol.