Debaty o tom, aké má únia pre štáty výhody a nevýhody, sa každým dňom vyostrujú. Britským euroskeptikom ženie aktuálne vodu na mlyn aj český premiér Bohuslav Sobotka. Ten vyhlásil, že ak by Briti odišli z únie, „možno čakať podobné diskusie o odchode z únie aj v Českej republike“. Tohto vyhlásenia o prípadnom Czexite, ktoré poskytol českým médiám, sa do pár hodín nato chytili aj protieurópsky nastavené britské médiá. Je známe, že práve britský bulvár dlhodobo poukazuje na nezmyselné bruselské nariadenia, prílišnú byrokraciu či veľký príspevok krajiny do európskeho rozpočtu.
Niet sa preto čo čudovať, že zo Sobotkovho vyhlásenia si účelovo vybrali len istú časť. Český premiér na margo prípadného Czexitu však takisto povedal, že „pre Česko by to malo veľké hospodárske a bezpečnostné dôsledky a krajina by sa vrátila do sféry vplyvu Ruska“. „Bola by to absolútna negácia vývoja po roku 1989. Po prípadnom odchode Británie z EÚ by navyše mohla Európu zachvátiť vlna nacionalizmu a separatizmu,“ upozornil Sobotka. Britské médiá však v prípade Czexitu tvrdia, že aj Česi rovnako ako Briti dlhodobo nechcú prijať euro. Kým Británia si v tomto vydobyla na pôde Bruselu výnimku, a nemusí tak urobiť nikdy, Česi k spoločnej európskej mene budú musieť v budúcnosti pristúpiť. Podľa posledného prieskumu až tri pätiny Čechov nie sú spokojné s členstvom v EÚ a 62 percent by ich v prípadnom referende hlasovalo proti členstvu v EÚ. Cameron vypísaním referenda podľa stredajších tituliek európskych médií spúšťa lavínu referend, ku ktorým sa uchýlia ďalší politici, aby vyťažili z Bruselu špeciálne podmienky, čo úniu rozbije na kusy.
Podľa posledných prieskumov verejnej mienky v Británii je 35 percent Britov za Brexit, 43 percent chce v únii zostať, a 22 percent tamojších obyvateľov je zatiaľ nerozhodnutých. Kým britské médiá doslova tlačia britskú verejnosť do jasného „nie“ únii, tamojší podnikatelia či bankári začínajú spájať sily a v kampani chcú vyzdvihovať výhody členstva. Najnovšie šéfovia významných britských firiem, ako je EasyJet, Shell či Vodafone, varujú pred odchodom z EÚ. Ohrozil by podľa nich rozvoj firiem, ktoré pôsobia v mnohých krajinách Európy. Z možného Brexitu sú nervózne aj finančné trhy. Libra je oproti doláru najslabšia za sedem rokov. Podľa najhoršieho scenára banky HSBC by sa po Brexite oslabil kurz libry oproti doláru o 20 percent, čiže by smerovala k minimám z polovice 80. rokov minulého storočia. Znamenalo by to, že by sa jej hodnota vyvíjala k parite s eurom.
Po prípadnom odchode Británie z EÚ by mohla Európu zachvátiť vlna nacionalizmu a separatizmu.Bohuslav Sobotka, český premiér
„Podnikanie si vyžaduje otvorený prístup k európskym trhom s 500 miliónmi ľudí, aby mohlo rásť, investovať a vytvárať pracovné miesta,“ píše sa v liste, ku ktorému sa hlási množstvo významných britských spoločností, ktoré chcú zostať v reformovanej EÚ. K výzve sa pridali aj britské firmy ako Marks & Spencer, BAE Systems, BT či Diageo. Obchodné reťazce Tesco, Morrisons a Sainsbury's svoj hlas pridať nechceli s vysvetlením, že všetko nechajú na vôli voličov. Podľa britského denníka The Guardian sa k výzve pripojila tretina firiem burzového indexu FTSE 100. Reprezentujú všetky odbory podnikania a regióny v Británii. Spolu zamestnávajú viac ako jeden milión ľudí.
Európska strojárska asociácia CEEMET, ktorá zastrešuje 200-tisíc výrobcov z celej Európy, uvádza, že ročne by Británia prišla v prípade odchodu z EÚ zhruba o 0,5 percenta hrubého domáceho produktu. Podľa Fréderica Gonanda, ktorý pôsobí na parížskej Université Paris-Dauphine, by britský odchod z EÚ mohol znížiť tamojšiu ekonomiku v najbližších 15 rokoch o viac ako sedem percent. „Dosah by mohol byť dokonca ešte väčší, pretože analýza sa zameriava na priemyselný sektor a neberie do úvahy dosahy na britský sektor finančných a iných služieb,“ citovala agentúra Reuters Gonanda. Služby predstavujú zhruba 80 percent britskej ekonomiky. Brexit by zasiahol aj londýnske City, ktoré je aktuálne domovom pre viac ako 250 svetových bánk. Britské vystúpenie by mohlo znamenať hromadný exodus medzinárodných bánk z Londýna do Paríža, Frankfurtu nad Mohanom či Luxemburska, čo by malo na finančný sektor, ktorý tvorí desatinu britského hrubého domáceho produktu, výrazný vplyv.