„Musíme hľadať možnosti, ako utečencov zamestnať. Napríklad by bolo možné upustiť od písomných jazykových skúšok a zaviesť možnosti zaškolenia, predĺžiť ponúkané stáže. To všetko môžeme urobiť bez toho, aby sme spochybňovali minimálnu mzdu,“ povedala kancelárka novinárom s tým, že podporu cíti aj od veľkých priemyselných zväzov.
Za zníženie minimálnej mzdy pre utečencov sa tento mesiac v ankete inštitútu Ifo vyslovilo 56 percent nemeckých profesorov ekonómie. Podľa nich by to uľahčilo prístup utečencov na pracovný trh. Takýto návrh však odmietajú odbory aj ministerstvo práce. Majú obavy, že by to vyvolalo napätie na pracovnom trhu, pretože by sa Nemci mohli cítiť vytláčaní lacnou pracovnou silou.
„Medzi utečencami, ktorým bolo udelené právo na pobyt v Nemecku a ktorí sú v aktívnom veku, ich je zhruba polovica mladšia ako 24 rokov. To ukazuje, že majú potenciál pre nemecké hospodárstvo a my by sme im mali dať šancu,“ povedala Merkelová. „Je samozrejme jasné, že nebudú od prvého okamihu pripravení na stopercentný pracovný výkon. Preto bude potrebná ústretovosť zamestnávateľov pri ich zaškolení, a tú zatiaľ vidím,“ doplnila.
Zástupcovia priemyslu dali najavo, že politiku Merkelovej v utečeneckej kríze podporujú. „Stojíme na strane Merkelovej v otázke rozdelenia utečeneckej záťaže medzi členské štáty EÚ aj v jej snahe o zachovanie otvorenej Európy. Nemecko z otvorených hraníc profituje,“ povedal prezident Zväzu nemeckého priemyslu (BDI) Ulrich Grillo.