Foto: SITA/AP, Mstyslav Chernov
„Separatisti dnes v skorých ranných hodinách zo svojich pozícií v tesnej blízkosti mesta Doneck masovo použili reaktívne systémy Grad a útočili z nich na pozície vládnych síl,“ tvrdí oficiálne vyhlásenie vlády Arsenija Jaceňuka niekoľko hodín pred summitom ministrov v Paríži. Navyše, ešte sa rokovania ani nezačali a Alexander Turčynov, šéf Rady národnej bezpečnosti a obrany štátu, už vopred zapochyboval o možných konkrétnych výsledkoch summitu. Zároveň za jediný kľúč k vyriešeniu situácie na Donbase už tradične považuje „zvýšenie tlaku na Rusko“.
„Veríme, že Ruská federácia je dostatočne rozumná a zodpovedná, aby zastavila vojenské aktivity proti Ukrajine a stiahla sa z okupovaných území,“ apeloval na Moskvu Turčynov, jeden z radikálov v súčasnom ukrajinskom vedení.
O tlaku, no tentoraz Ruska na povstalcov v Donbase, hovorili v Paríži aj na smmite ministrov zahraničia normandskej štvorky a pred ním aj francúzsky prezident François Hollande a britský premiér David Cameron. Vyzvali Moskvu, aby „využila všetok vplyv na donbaských separatistov s cieľom ukončenia násilností“. A to napriek tomu, že Rusko od začiatku odmieta účasť na konflikte a zbytočne čaká na relevantné dôkazy potvrdzujúce opak. Hollande a Cameron zároveň platonicky vyzvali aj Kyjev, aby garantoval pokrok v presadzovaní potrebných reforiem. Pritom, ako upozornila agentúra Reuters, panujú obavy Západu, že „slabý ukrajinský kabinet Arsenija Jaceňuka, ktorý vládne prakticky bez parlamentnej podpory a iba zázrakom prežil nedávno hlasovanie o nedôvere, nie je schopný presadiť zákon o donbaských voľbách“. Aj tak však ruská agentúra TASS s odvolaním sa na západný diplomatický zdroj vo štvrtok informovala, že hlasovanie v Donbase by sa mohli konať už v júni. „Áno, mohlo by to byť v júni. Ak sa na tom skoro dohodne, tak je reálne zhodnúť sa aj na všetkých detailoch a časových plánoch,“ tvrdil zdroj. Napokon informáciu potvrdili aj závery rokovania ministrov zahraničia.
Kyjev zatiaľ však ostáva hluchý napríklad aj k apelácii z vlastných radov.
„Európa nekompromisne hľadá cestu mierového riešenia situácie na východe Ukrajiny a zároveň si uvedomuje, že miestne voľby v Donbase budú znamenať priblíženie k urýchlenému riešeniu situácie. Ibaže Kyjev má iné ciele: slovne síce túži po národnom zmierení, ale v skutočnosti si kladie stále nové a nové podmienky týkajúce sa realizácie hlasovania,“ nastavil vo štvrtok na jednej zo sociálnych sietí zrkadlo vládnej moci v Kyjeve Viktor Medvedčuk, líder občianskeho hnutia Ukrajinská voľba. Pravdou však skôr bude, že slabnúce politické vedenie v Kyjeve nedokáže čeliť tlaku často nekontrolovateľných ukrajinských nacionalistických strán, ktoré sa obávajú, že zákony schválené na základe dohôd z Minska vraj oslabia ukrajinskú zvrchovanosť.
Jednou z ústredných tém, popri dodržiavaní prímeria na východe Ukrajiny, bol na programe večerného štvrtkového summitu šéfov diplomacií práve volebný zákon o voľbách v časti Donbasu, ktorú kontrolujú povstalci. Kyjev však stále opakuje, že s hlasovaním súhlasí pod podmienkou, že oblasť bude bezpečná. Aj deň pred parížskym summitom to zopakoval na rokovaní trojstrannej kontaktnej skupiny ukrajinský zástupca Roman Bezsmertnyj. A nezabudol dodať, že hlasovanie nie je ani technicky možné uskutočniť za pol roka. Pritom podľa záverov týkajúcich sa implementácie dohôd z Minska z 12. februára 2015 prijatých kontaktnou skupinou bol času dosť. Kyjev mal počas neho udeliť samozvaným republikám osobitný štatút, mali nasledovať voľby a až potom rozhodovanie o konečnom štatúte spomínaného územia v rámci Ukrajiny. Tak ako to vyplýva zo záväzkov prijatých v Minsku. Okrem už spomínaného udelenia osobitného štatútu Donbasu platí aj záväzok nedopustiť prenasledovanie a trestanie účastníkov udalostí na území LĽR a DĽR, ale aj zakotvenie zmien v novej ústave po posúdení s novými republikami. Lídri oboch samozvaných republík chceli po rokovaní tzv. normandskej štvorky pôvodne uskutočniť voľby ešte v októbri 2015. Napokon súhlasili s ich odkladom na jar 2016.