Mnoho podnikov však predpokladá, že utečencov v najbližších rokoch prijmú. Vyžadujú však, aby sa predtým zlepšila ich znalosť nemčiny. Nemeckí politici zdôrazňujú, že získanie práce je dôležitý predpoklad pre integráciu utečencov do spoločnosti.
Malé a stredné firmy zamestnávajú utečencov zriedka, vyšší podiel je u podnikov od 250 zamestnancov. Z nich migrantom ponúkla prácu iba desatina spoločností. Z jednotlivých hospodárskych odborov sa najlepšie uplatňujú utečenci v pohostinstve, kde ich zamestnáva 28 percent firiem.
Počas tohto roka a budúceho roka by sa však pracovné príležitosti pre utečencov mali výrazne rozšíriť. Tretina firiem očakáva, že do dvoch rokov bude mať medzi svojimi zamestnancami utečencov. Dôležité však je, aby sa migranti naučili po nemecky. Práve nedostatočnú znalosť jazyka považuje teraz 86 percent firiem za veľkú prekážku ich zamestnávania.
Firmy sa tiež sťažujú, že im štát dostatočne nepomáha pri zamestnávaní utečencov a že, naopak, musia zápasiť s rozsiahlou byrokraciou. Žiadajú zjednodušenie pravidiel toho, aby k nim utečenci mohli nastúpiť na stáže a zvýšiť si tým kvalifikáciu, čo by v budúcnosti uľahčilo ich uplatnenie v zamestnaní.
Podniky sa však nevyslovili za udelenie výnimky utečencom z minimálnej mzdy. Viceprezident Nemeckej priemyselnej a obchodnej komory (DIHK) Achim Dercks sa už skôr vyjadril, že by takýto krok nepovažoval za vhodný, pretože by mohol u nemeckých zamestnancov vyvolať dojem, že sa ich utečenci ako lacná pracovná sila snažia vytlačiť z pracovného trhu. Proti výnimke z minimálnej mzdy pre utečencov vystupujú aj odbory a kancelárka Angela Merkelová. Na druhej stane, podporuje ju časť nemeckých ekonómov.
Do Nemecka vlani prišlo takmer 1,1 milióna utečencov a od začiatku tohto roka 150 000 ďalších. Podľa politikov treba tých, čo v krajine dostanú azyl, čo najrýchlejšie integrovať do spoločnosti, čomu by pomohlo aj ich zamestnanie.