Ide o ďalšie zo série opatrení proti oponentom súčasného režimu – čistky pokračujú v justícii, polícii, ale aj v médiách.
Podľa agentúry Reuters tento krok môže ešte viac vyhrotiť napätie na prevažne kurdskom juhovýchode krajiny, ktoré zasiahlo najhoršie násilie za posledné dve desaťročia po tom, čo turecká armáda vlani v lete obnovila bojové akcie proti separatistickej Strane kurdských pracujúcich (PKK).
Vláda tak chce udrieť proti prokurdskej Ľudovej demokratickej strane (HDP), ktorá bojové akcie na juhovýchode krajiny ostro kritizuje. Vláda iniciovala už proti HDP policajné razie. Prezident Recep Tayyip Erdogan opätovne vyzýva na trestné stíhanie poslancov strany, ktorých pravidelne obviňuje z toho, že ide o odnož PKK.
Spolupredseda HDP Selahattin Demirtaş obvinenia znovu odmietol a vyhlásil, že najnovší krok je pokračovaním osobnej pomsty prezidenta Erdogana. HDP totiž blokuje snahu Erdoganovej strany AKP zaviesť prezidentský systém v krajine. AKP však nemá potrebnú ústavnú väčšinu. Posilnenie prezidentských právomocí nevyhovuje ani tureckým nacionalistom, ktorí inak proti prenasledovaniu kurdských poslancov nič nemajú.
Demirtaş, ktorý spolu so svojimi spolustraníkmi v decembri 2015 loboval za kurdskú autonómiu, povedal, že odmieta násilie a chce dotiahnuť do úspešného konca mierové rokovania medzi vládou a PKK.
Násilné strety medzi ozbrojencami z PKK a bezpečnostnými zložkami pochovali vlani v lete dvojročné prímerie, keď sa Ankara zapojila do konfliktu v Sýrii. Donedávna totiž útočila na radikálnych islamistov aj na tamojšie kurdské milície YPG, ktoré obviňuje zo spolupráce s PKK.
Túto organizáciu, ktorá od roku 1984 bojuje za autonómny Kurdistan a práva Kurdov v Turecku, považujú Turecko i USA za teroristickú organizáciu. Jej tridsaťročný boj si doposiaľ vyžiadal približne 45 000 obetí.