Putin preto v pondelok nariadil armáde stiahnutie hlavnej časti ruských ozbrojených síl zo Sýrie. Ako uviedol podľa agentúry TASS, stiahnutie ruských vojsk by podľa neho mohlo byť stimulom pre politické riešenie konfliktu v tejto krajine. Aj táto skutočnosť by mala vniesť viac svetla do ďalšieho kola sýrsko-sýrskych rokovaní v ženevskom Paláci národov.
Obe strany sporu totiž delí veľká vzdialenosť. „Alternatívou, niektorí ju nazvali plán B, je návrat k vojne – a to k ešte horšej vojne, ako sme mali dosiaľ,“ vyhlásil v pondelok Staffan de Mistura, osobitný vyslanec OSN pre Sýriu, pred otvorením rokovaní v Ženeve.
Reagoval tak na špekulácie pochádzajúce zo zaručene nezaručených zdrojov z USA a Veľkej Británie. Od začiatku ich však väčšina, nielen v Moskve, považuje za nezmysel. Rusi zato vidia možnosť riešenia napríklad vo vytvorení federácie, „ak si to budú želať Sýrčania“.
„Súčasné kolo mierových rozhovorov by sa malo skončiť 24. marca. Po ňom má nasledovať desaťdňová prestávka. Druhé kolo rozhovorov bude trvať najmenej dva týždne, potom príde ďalšia pauza a po nej tretie kolo,“ cituje nemecká DPA vyslanca OSN v čase, keď si pripomíname piate výročie vojny v Sýrii.
Podľa dostupných štatistík si konflikt doteraz vyžiadal viac ako 270-tisíc ľudských životov a asi 11,4 milióna Sýrčanov je na úteku. Hlavnými bodmi rokovania sú prímerie, dodávky humanitárnej pomoci, ako aj dohoda o vláde na prechodné obdobie. Aj tentoraz sú rozhovory nepriame.
A tak Staffan de Mistura v pondelok rokoval osobitne s vládnou delegáciou vedenou Bašárom Džaafarím, splnomocnencom pri OSN. V utorok má vyslanec OSN rokovať so sýrskou opozíciou vedenou Muhammadom Allúšom a Asadom Zubím.
„Bolo to užitočné stretnutie. Najbližšie budeme rokovať v stredu. Sústredíme sa na rezolúciu BR OSN číslo 2 254 o Sýrii,“ povedal Staffan de Mistura po včerajšom rozhovore s predstaviteľmi Damasku.
Ich vedúci Bašár Džaafarí zopakoval, že Damask je ochotný začať sýrsko-sýrske rokovanie na rovnocennom základe, bez predchádzajúcich podmienok. Ide hlavne o osud prezidenta Asada. Podľa tzv. umiernenej sýrskej opozície „musí sa stiahnuť z politiky alebo zomrieť“.
Nekompromisné ruské stanovisko v tomto smere napokon ovplyvnilo postoj Washingtonu, ktorý podľa slov šéfa diplomacie USA Johna Kerryho už netrvá na okamžitom „stiahnutí“ sýrskeho prezidenta z politického obehu. Podľa niektorých informácií sa práve osud Asada aj teraz stal v Ženeve zatiaľ neprekonateľným problémom.
„Napriek tomu Asad s podporou Iránu má "navrch“ a je pravdepodobné, že zorganizuje voľby, v ktorých ho zvolia. Pre všetkých, ktorí mu dajú hlas, je národným hrdinom," upozornil politológ Jevgenij Satanovskij v rozhovore pre portál Svoboda. Zároveň pripomenul: „Zlikvidovali Kaddáfího, zvrhli Saddáma, vládu Talibanu, ale Asad sa drží.“
Bašár Džaafarí ako predstaviteľ Damasku zároveň obvinil niektoré zainteresované strany zo sabotovania ženevského dialógu.
„Podľa dohôd z Viedne a rezolúcie BR OSN číslo 2 254 sa má na rokovaní zúčastniť celé široké opozičné spektrum. Hovoríme o širokom sýrskom dialógu bez zasahovania zvonku. Tí, ktorí sa to pokúšajú obísť, sabotujú rovnako ako predošlé kolo dialógu aj to dnešné,“ vyhlásil šéf sýrskej vládnej delegácie citovaný panarabskou televíziou Al Džazíra.
Iné je to v prípade sýrskych Kurdov. Rovnako ako doteraz v Ženeve chýbajú ich zástupcovia. „Je to slabé miesto dialógu,“ upozornil ešte koncom minulého týždňa šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov s tým, že očakávané formovanie novej vládnej štruktúry v Sýrii bez kurdskej účasti „by bolo porušením ľudských práv veľkej časti obyvateľstva“.
Okrem Turecka sú za účasť Kurdov v ženevskom dialógu všetky zainteresované strany. Po nedeľňajšej masakre v Ankare, ktorú turecké vedenie už „pripísalo“ práve Kurdom, je postoj Ankary ešte tvrdší.
Nie je vylúčené, že práve atentát má prezidentovi Erdoganovi poskytnúť zámienku, aby ako zdôraznil, dostal „kurdský terorizmus na kolená“. Ako si to konkrétne predstavuje, vysvetľuje aj pondelková informácia ministra Lavrova.
„Podľa našich informácií sa (tureckí vojaci) usadili na území Sýrie, niekoľko stoviek metrov od hranice,“ citovala ruského ministra agentúra AP. Podľa Lavrova chce Turecko takto zabrániť kurdským skupinám v posilnení svojich pozícií.
V rozhovore pre televíziu REN TV Lavrov charakterizoval kroky Ankary na turecko-sýrskych hraniciach ako „plazivú expanziu“. O tom, že sa „plazí“ nielen v Sýrii, svedčí aj pondelkové bombardovanie Kurdov, ako informovala agentúra Reuters. Konkrétne na severe ešte stále zvrchovaného irackého územia, z ktorého si Ankara už dávno urobila korzo.
Na druhej strane to nebráni napríklad Londýnu apelovať na Moskvu, aby „udržala na uzde“ prezidenta Bašára Asada. „Rátame s tým, že prezident Putin, ktorý politicky a vojensky veľmi podporuje Asada, ho dokáže mať pod kontrolou. V súčasnosti to tak, ako sa zdá, nevyzerá,“ konštatoval najnovšie v pondelok britský šéf diplomacie Philip Hammond.
Otázkou je, kto „udrží na uzde“ tureckého prezidenta Erdogana, člena NATO? Zatiaľ to vyzerá tak, že USA aj Británia visia na šnúrke od tureckých a saudskoarabských gatí. Diplomaticky to konštatoval aj politológ Arsen Chizriev v rozhovore pre noviny Novaja gazeta. Podľa neho Washington aj Rijád "idú na ruku Ankare, ktorá vydiera koalíciu“.