Utečenci ďalej prichádzajú do Európy. Spomalí ich dohoda medzi Európskou úniou a Tureckom? Lídri EÚ ju vyrokovali s Ankarou v piatok minulý týždeň.
Jeden za jedného
Jadrom dohody, ktorá platí od nedele, je návrat utečencov a ich výmena. Turecko sa má postarať, aby sa migranti nedostávali na grécke ostrovy. Tých, ktorým sa to podarí, prakticky automaticky pošlú späť, hoci budú mať možnosť požiadať o azyl. Zároveň EÚ za každého vráteného Sýrčana vezme jedného z utečeneckých táborov na území Turecka. "Všetkých nových neregulárnych migrantov prichádzajúcich z Turecka na grécke ostrovy vrátia od 20. marca 2016 do Turecka. Tento postup sa bude vykonávať v súlade s právom EÚ a medzinárodným právom, čím sa vylúči akýkoľvek druh kolektívneho vyhostenia. Bude to dočasné a mimoriadne opatrenie, ktoré je potrebné na ukončenie ľudského utrpenia a obnovenie verejného poriadku,“ uvádza sa v záveroch stretnutia EÚ – Turecko. "Za každého Sýrčana, ktorý bude z gréckych ostrovov vrátený do Turecka, bude iný Sýrčan presídlený z Turecka do EÚ,“ píše sa v texte.
Realitou však je, že včera sa návratová politika nezačala. Podľa všetkého sa tak stane až od 4. apríla, ako to v Bruseli naznačila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. Grécko nie je dostatočne pripravené a bude potrebovať pomoc. Nie je ani úplne jasné, čo bude s utečencami, ktorí už sú na ostrovoch, kde je ich podľa agentúry AFP stále približne 8 200. Majú ich prepraviť na pevninu. Ale v Grécku je už celkovo takmer 50-tisíc migrantov, viac ako 10-tisíc na hraniciach s Macedónskom, keďže balkánska cesta do západnej Európy je uzavretá.
"Členské štáty vyjadrujú svoju ochotu poskytnúť Grécku v krátkom čase potrebné prostriedky vrátane pohraničnej stráže, odborníkov v oblasti azylu a tlmočníkov,“ oznámili minulý týždeň lídri únie. Podľa slovenského premiéra Roberta Fica by Bratislava mohla prispieť stovkou policajtov. Grécky predseda vlády Alexis Tsipras uviedol, že Atény budú potrebovať okolo 2 300 zahraničných expertov. Grécko bude návratovú politiku vykonávať v spolupráci s Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Ľudskoprávni aktivisti však kritizovali OSN za dohodu s Tureckom a upozorňovali na to, že nie je možné utečencov len tak posielať späť. Aj preto EÚ tvrdí, že ide len o výnimočné a dočasné opatrenie. Organizácia Amnesty International ho však označila za historickú ranu ľudským právam. Proti dohode protestovali počas víkendu v Európe tisíce ľudí.
"Je to jednorazový mechanizmus, ktorý by mohol začať fungovať a zastaviť migračnú vlnu, ktorá ide do Európy,“ uviedol pre Český rozhlas premiér Bohuslav Sobotka. Napríklad rakúsky prezident Heinz Fischer si však myslí, že šanca na naplnenie dohody je tak 50– či skôr 35-percentná. Povedal to pre nedeľník Die Presse am Sonntag.
Získaný čas
Podľa Angeliky Dimitriadiovej z Európskej rady pre zahraničné vzťahy dohoda vznikla zo zdesenia EÚ z utečeneckej krízy. "Štáty únie ju od začiatku vnímali v kontexte domácej politiky. Preto máme dohodu,“ reagovala pre Pravdu Dimitriadiová. "Krajiny dúfajú, že prispeje k zníženiu počtu utečencov smerujúcich do Európy. Preto sa uvoľní aj politické napätie. Zároveň tým získa únia čas, aby riešila rozdielne pohľady v rámci EÚ. Dohoda je len reakciou na to, čo sa deje. Na paniku a na absolútne zlyhanie spolupráce medzi členskými štátmi EÚ,“ myslí si odborníčka na migráciu.
Európska únia má 72-tisíc miest pre Sýrčanov, ktorých by mohla zobrať na svoje územie v rámci schémy jeden za jedného. Ide o dobrovoľné presídľovanie, nie o povinné kvóty. Keby sa naplnil počet 72-tisíc miest, tak sa mechanizmus presídlenia prestane používať. Migranti, ktorí ešte včera dorazili na Lesbos, veria, že sa dostanú do západnej Európy. "Viem o tom,“ odpovedal Sýrčan Husajn Alí Mohamed pre agentúru Reuters na otázku, či má informáciu o dohode únie s Tureckom. "Dúfam, že prejdem hranice. Verím, že tu dokončím štúdium. Nechcem peniaze. Chcem len dokončiť štúdium. To je môj odkaz,“ tvrdí Mohamed, ktorý sa chce dostať do Dánska.
Za prijímanie utečencov späť získalo Turecko viaceré výhody. Do roku 2018 by malo dostať ďalšie tri miliardy eur, rovnakú sumu mu EÚ odsúhlasila už na jeseň. Peniaze sú však viazané na projekty, ktoré zlepšia životné podmienky utečencov v Turecku. Slovensko do prvého trojmiliardového balíka prispeje sumou 10 miliónov eur. V Bruseli to uviedol premiér Fico.
Ankara má zároveň získať možnosť vízovej liberalizácie najneskôr od konca júna. Turecko však musí splniť potrebné kritériá, ktorých je 72. Až potom by jeho občania mohli cestovať do EÚ bez víz. Pre Turecko sa tiež otvára kapitola o rozpočtovej politike v rámci prístupového procesu do EÚ. Brusel a Ankara budú pokračovať aj v práci na prehĺbení colnej únie.