Európa má v boji proti teroru slabiny, musí mu však čeliť

Honba na teroristov v Bruseli pokračuje. Ale Európa sa už rozhliada okolo seba v obavách, kde džihádisti udrú opäť. Starý kontinent je v hľadáčiku teroristickej organizácie Islamský štát (IS) a isté sú len dve veci. Bezpečnostným zložkám sa určite viaceré útoky podarí zmariť, ale zaručiť bezpečnosť Európanom nedokážu.

24.03.2016 14:00
debata (30)

Ohrozené sú letiská, obchodné centrá, športové podujatia, koncerty. Teroristické zlo si vyberá tieto mäkké ciele zámerne. Aby šírilo viac hrôzy. "Bezpečnostná situácia v značnej časti Európy je mimoriadne problematická,“ reagoval pre Pravdu odborník na terorizmus Sam Mullins z Európskeho centra pre bezpečnostné štúdie Georgea C. Marshalla.

Problémom sú západní radikáli v službách IS. Tajné služby čelia ich náporu ako nikdy predtým. "Útoky v Bruseli odrážajú zvyšujúce sa kapacity Islamského štátu v Európe,“ povedal pre organizáciu Atlantická rada bývalý zástupca riaditeľa CIA Michael Morell.

Konflikt s džihádistami bude zásadnou bezpečnostnou výzvou, s ktorou budeme bojovať dlho. Myslí si to aj nórsky bezpečnostný odborník Petter Nesser, autor knihy História islamského terorizmu v Európe.

"Obávam sa, že budem môcť za nejaký čas napísať jej pokračovanie,“ povedal pre Pravdu. Európsku úniu pritom zasahuje teror v okamihu, keď je oslabená. Podpísali sa na tom pokračujúce krízy. Ekonomická, politická aj bezpečnostná.

Hospodárske problémy nemá EÚ stále vyriešené. Vzťah únie s Ruskom je veľmi problematický. Utečenecká kríza vytvára tlak na zavedené strany, ktoré nepresvedčivo čelia radikálom a extrémistom. Práve v okamihu, keď by Európa potrebovala viac spolupráce, sme v stave, keď s tým máme vnútorný problém. Džihádisti to využívajú.

"V súvislosti s teroristickými útokmi sa často hovorí, že by sme mali zachovať pokoj a ísť ďalej. Je to múdra rada. Ale zdá sa, že čelíme sieti, ktorá nás dokáže beztrestne zasiahnuť a politické prostredie je zo dňa na deň toxickejšie. Bude stále zložitejšie pre bezpečnostné zložky a lídrov, aby si Európa zachovala svoje hodnoty, čeliac teroristickej hrozbe zvnútra,“ napísal pre denník Financial Times Rafaello Pantucci z Kráľovského inštitútu pre obranné a bezpečnostné štúdie v Londýne.

Nepokoje v arabskom svete viedli k novej radikalizácii časti moslimskej komunity

Nesser v súvislosti s tým vysvetľuje, že ešte pred pár rokmi boli mnohé veci iné. "Džihádistický problém existoval najmä v podobe Al-Kajdá, ktorá však bola pod veľkým tlakom. Situácia sa začala meniť v súvislosti s arabskou jarou a konfliktami na Blízkom východe, najmä v Sýrii,“ pripomína Nesser dianie z roku 2011.

Nepokoje v arabskom svete viedli k novej radikalizácii časti moslimskej komunity. Na to, čo nasledovalo, nebola Európa vôbec pripravená a doteraz sa z toho úplne nespamätala. "Hlavne vojna v Sýrii znamenala aktivizáciu teroristických buniek v Európe,“ tvrdí Nesser.

"Nasledovala mobilizácia. Bunky začali vysielať do Sýrie bojovníkov z Európy. V súčasnosti hovoríme o bezprecedentnej situácii. Do Sýrie odišlo podľa odhadov okolo šesťtisíc ľudí zo Západu,“ pripomína expert.

Európa doteraz akoby úplne nepochopila hrozbu, ktorej čelí. V minulosti boj s terorizmom do značnej miery nechala v rukách Spojených štátov. Politika amerického prezidenta Georgea Busha však viedla k radikalizácii časti moslimskej spoločnosti, čo sa ukázalo na zvýšenom počte útokov v súvislosti s vojnou v Iraku.

Po nástupe Baracka Obamu zase Európa zostala v úzadí

Po nástupe Baracka Obamu zase Európa zostala v úzadí. Namiesto toho, aby sa zásadnejšie podieľala na riešeniach príčin extrémizmu, nechala USA likvidovať teroristov bezpilotnými lietadlami.

Problém radikalizmu je však oveľa komplexnejší. Svedčí o tom fakt, že do radov IS zďaleka nevstupujú len sociálne vylúčení ľudia či náboženskí blúznivci. Neraz ide o pomerne dobre situovaných príslušníkov strednej triedy.

Návrat týchto bojovníkov naspäť do Európy je sprevádzaný útokmi. Väčšina z nich podľa odborníkov nepredstavuje vážnu hrozbu, lebo sa mnoho ráz vracajú s presvedčením, že s IS nechcú mať už nič spoločné.

"Malý počet však prichádza s tým, že niečo pripraví. Ide obyčajne o dobre vycvičených teroristov, ktorí sú schopní koordinovať akcie, akých sme boli svedkami v novembri v Paríži či teraz v Bruseli,“ uviedol pre magazín Mother Jones Colin Clarke, bezpečnostný analytik z organizácie RAND Corporation.

Európa si tiež musí uvedomiť, že teroristické akcie na jej území sú aj súčasťou stratégie IS, nejde len o činy na všetko odhodlaných šialencov. "Al-Kajdá prinútila USA minúť miliardy dolárov na bezpečnostné opatrenia a zároveň menila náš spôsob života. IS má podobnú taktiku,“ pripomína Christopher Anzalone z Inštitútu islamských štúdií na McGillovej univerzite v Montreale.

"Teroristi chcú obmedziť naše možnosti. Chcú k nám priniesť vojnu. Ovplyvniť nás po finančnej, bezpečnostnej aj psychologickej stránke. Dúfajú, že tak zmenia naše rozhodnutia v oblasti zahraničnej politiky,“ vysvetlil pre Pravdu odborník.

Experti zdôrazňujú, že aj Západ musí mať viacstupňovú stratégiu a musí ju uplatňovať spoločne, čo sa však dostatočne nedeje. Vojenské kapacity nasadené proti IS sú stále v prvom rade americké.

Diplomatické rokovanie v súvislosti so Sýriou azda konečne prinesie nejaké ovocie, ale konflikt v tejto krajine je aj súčasťou hlbších problémov, ktoré trápia Blízky východ. A na problém radikalizácie vlastných občanov zatiaľ iba hľadajú západné štáty odpoveď.

© Autorské práva vyhradené

30 debata chyba
Viac na túto tému: #Európa #hrozba teroristických útokov #Islamský štát #útoky v Bruseli