Dôležitým varujúcim faktom je, že v krajine žije priveľa islamských radikálov a, naopak, ich počtu nezodpovedá stav špeciálnych bezpečnostných zložiek. Navyše mnohí z týchto moslimov odišli bojovať do radov teroristického Islamského štátu v Sýrii alebo Iraku a neskôr sa vrátili do Belgicka.
Aké sú problémy
Zdá sa, že Belgicko dlhodobo podceňovalo riziko atentátov na vlastnom území. "Cítilo sa imúnne pred islamistickou hrozbou, zvlášť preto, že na rozdiel od Francúzska nie je zapojené do veľkých vojenských operácií v zahraničí,“ poznamenal pre denník Financial Times šéf francúzskeho Strediska pre bádanie tajných služieb Eric Dénécé.
Predstave o bezpečí v krajine, ktorá sa po utorku ukázala chybná, zodpovedali zdroje na plnenie bezpečnostných úloh. "Podľa Alaina Winantsa, ktorý riadil tajnú službu v období 2006 – 2014, Belgicko bolo jednou z posledných krajín v Európe, ktorá sa vybavila modernou technikou zberu informácií,“ upozornil portál 24heures.
Málo tajných agentov
Zjavná ilúzia belgických vlád o živote bez terorizmu viedla k tomu, že sa neposilňovali personálne kapacity. "Tajná služba má len 600 agentov, čo je trojnásobne menej ako v susednom Holandsku, ktoré je porovnateľné v počte obyvateľstva,“ zdôraznil server Le Vif.
Sledovanie rizikovej osoby 24 hodín denne si pritom vyžaduje nasadenie viac ako 20 ľudí. Počnúc tými, čo monitorujú pohyb, aby boli v dostatočnom počte nenápadní, a končiac tými, čo vyhodnocujú informácie z odpočúvania a zo zberu údajov z internetu.
V tejto súvislosti nemôže byť reč o vyhovujúcej situácii aj preto, že v minulom roku sa do Belgicka vrátilo viac ako 100 moslimských občanov, o ktorých bezpečnostné sily predpokladajú, že bojovali ako islamisti v Sýrii alebo Iraku. (Celkovo ich tam vlani odišlo 400.)
Prirátať treba aj tých, čo sa nevybrali do bojových zón v zahraničí. "Až v minulom roku si Belgicko uvedomilo, že problém spočíva nielen v radikalizovaných osobách, ktoré sa vrátili z iných štátov, ale že sú aj také, čo nikdy neodišli a zaútočiť môžu doma,“ povedal americký odborník na tajné služby a boj proti terorizmu Matthew Levitt pre server Business Insider, ktorý sa odvolal na poznatky zo stretnutia s belgickými predstaviteľmi špeciálnych zložiek.
Alarm po Paríži
Budíček zazvonil v Belgicku po krvavom horore vo Francúzsku na jeseň 2015. Ukázalo sa, že páchatelia teroristických útokov v Paríži mali takpovediac základňu v bruselskej štvrti Molenbeek, ktorá je smutne známa rozširujúcim sa počtom radikalizovaných moslimov.
V zákone sa rozšírili právomoci bezpečnostných zložiek. Zvýšil sa tiež rozpočet tajnej služby v tomto roku. Dostala o pätinu peňazí viac ako vlani, čo môže vyzerať ako dobrý skok, ale výsledné číslo nie je optimálne. Po novom má k dispozícii 50 miliónov eur, čo je, na porovnanie, iba o šesť miliónov viac, ako štát pridelil Slovenskej informačnej službe na rok 2016.
Belgická tajná služba sa stále sťažuje na nedostatok špecialistov. "Nemáme dosť ľudí. Nemáme infraštruktúru, aby sme náležite skúmali alebo monitorovali stovky jednotlivcov podozrivých z prepojenia na terorizmus. Je to doslova bezvýchodisková situácia,“ zdôveril sa jej nemenovaný predstaviteľ serveru Buzzfeed minulý týždeň, čiže ešte pred spáchaním útokov v Bruseli.
Neochota pomôcť
Do výpočtu problémov treba zarátať aj byrokratické prekážky. Belgicko je ako štát postavené na federatívnom usporiadaní a hovorí sa, že výmena informácií medzi jednotlivými časťami zďaleka nie je optimálna. Platí to aj o samotnom Bruseli, kde funguje až deväť policajných riaditeľstiev a vzájomný tok poznatkov či koordinácia krokov majú značné rezervy.
Všetko sa však nedá zvaliť na bezpečnostný systém. Do belgických médií prenikli správy, podľa ktorých tajná služba často ťažko získava informátorov. Konkrétne povedané, že sa jej stáva, že medzi niektorými moslimskými občanmi nenachádza ochotu podeliť sa o informácie, ktoré by boli cenné v odhaľovaní islamských radikálov.
Stále teda platí, že džihádisti získavajú v Belgicku náskok pred bezpečnosťou. Žiaľ, prinajmenšom v utorok ráno 22. marca 2016 v Bruseli…