Podpora radikálom
Či Amerika podporou radikálov Európu dobieha, alebo s Trumpom už opäť určuje trend, je možno zaujímavé pre politológov. Fakt je, že podpora socialistu Bernieho Sandersa na jednej a xenofóbneho a politicky ťažko uchopiteľného Trumpa na druhej strane svedčí o kritickej miere nedôvery a odmietnutia, ktoré súčasný ekonomicko-politický systém krajiny dosiahol. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že odpoveďou bude alebo rýdzo ľavičiarska redistribúcia z hora nadol podľa Sandersa, alebo fašizoidná línia Trumpa s kultúrou politického wrestlingu a obracaním hnevu ekonomicky frustrovaného bieleho Američana strednej triedy na menšiny. Najmä tie etnické. Najreálnejšie sa však dnes javí, že systém sa zachráni výberom strednej cesty a postaví na svoje čelo prvýkrát ženu.
Scenáru víťazstva demokratky Hillary Clintonovej nasvedčuje aj situácia „v teréne“, ktorú na vlastnej koži zažívame v štáte Ohio. Už pár volebných cyklov je to jedno z najobliehanejších bojových polí prezidentských volieb. Kým kampaň 74-ročného Sandersa valcuje sociálne siete a vysokoškolské internáty, je to stále akoby operácia politických nadšencov, ktorú v profesionalite tím Clintonovej stále prebíja „o pár dĺžok“. Je to jasné aj z návštevy jej národnej volebnej centrály v newyorskom Brooklyne.
Clintonová verzus Sanders
O silnej pozícii Clintonovej nás presviedča aj väčšina demokratických „operatívcov“ v Ohiu, vo Washingtone či v New Yorku. Či z pragmatizmu, alebo z presvedčenia nevedno, ale o to jednotnejšie. Ako mi vysvetľuje mladý lokálny volebný manažér z hlavného mesta Ohia, Columbusu, nikto nemá nič proti Sandersovi, ale Amerika na jeho agendu nie je pripravená, tá by spustila protiofenzívu a blokádu republikánov, ešte viac by spolarizovala krajinu „do nepríčetnosti“. Sanders by podľa neho nič nepresadil a ešte by to uškodilo krajine. Preto vraj treba na čele človeka, schopného bojovať proti republikánom zbraňami, ktoré systém ponúka.
Prirodzene, opačný príbeh, ten o chronicky chorom systéme, najmä o systéme financovania politiky, ktorý nemožno liečiť „aspirínom“, ale Sandersom, počujeme o dva dni na stretnutí so šéfredaktorkou 150-ročného ľavicového magazínu The Nation a predsedom Strany pracujúcich rodín, malej, ale životaschopnej ľavicovej alternatíve tradičných demokratov. Iste to je aj výberom hostiteľov, ale rozdiel v obsahu stretnutí – tam oddaný tím mládežníkov s jedinou misiou, zvoliť svoju ženu, a tu debata s nadšencami plná ľavicových politík – ten rozdiel mentalít je viac ako rukolapný.
Clintonovej však nahráva aj všeobecné očakávanie jej dobrých šancí na výhru s Trumpom, ktorému sa úplne podarí rozbiť Republikánsku stranu. Či už na „otvorenom“ volebnom sneme, ktorý sa zmení na republikánske Waterloo, alebo miliardár seba a stranu urobí svojim agresívnym slovníkom nevoliteľnou pre celé komunity, najmä Latinskoameričanov, ženy, Afroameričanov, bez ktorých sa prezidentské voľby vyhrať prakticky nedajú. Panika z toho, že Republikánska strana sa s prezidentským kandidátom Trumpom stane výlučne stranou bieleho muža najmä nižšej strednej triedy, je u elity a dlhoročnej sponzorskej základne republikánov očividná. Priamo úmerné k tomu sú aj pokusy Trumpa zastaviť, zatiaľ všetky neúspešné.
Trump je mimo šablón
Spoliehanie sa na ľahkú výhru Clintonovej nad Trumpom sa však môže tvrdo vypomstiť. Už to, že sa Trump svojim grobianskym štýlom prepracoval na krok od republikánskej nominácie, svedčí, že sa ako kandidát vymyká akýmkoľvek šablónam. To, že mu v jeho ťažení výrazne pomáhajú médiá, sa stalo témou samou osebe oprávnene. Ako informovali New York Times, získal Trump od začiatku kampane bezplatný mediálny priestor v hodnote 1,9 mld. USD, rádovo viac ako jeho súperi. A skutočne, ktorýkoľvek spravodajský kanál v ktorúkoľvek hodinu si v USA zapnete, môžete si byť istí, že skončíte pri Trumpovi. Či ide o násilnosti na jeho mítingoch, jeho agresívne útoky, najnovšie na adresu manželky svojho súpera, alebo nekonečné snahy republikánskeho establišmentu zastaviť jeho kandidatúru, ktoré len nahrávajú jeho hre na osamelého jazdca, ostreľovaného vojakmi skazeného systému. Na Floride investovali republikáni do antikampane proti Trumpovi 16 mld. USD, aby ten s prehľadom vyhral nad domácim senátorom Marcom Rubiom, novou nádejou Republikánskej strany, ktorý po potupnej prehre hodil uterák do ringu…
Jednu z odpovedí na otázku, z čoho pramení podpora Trumpa, nám poskytuje riaditeľ pre politické otázky vplyvnej federácie odborov AFL-CIO, ktorý vidí rast podpory fašizoidnej, xenofóbnej rétoriky v kombinácii ekonomickej stagnácie či úpadku strednej triedy za ostatné dve desaťročia.
V tomto duchu šokujúco pôsobí informácia, že stredný príjem Američana nebielej pleti za posledných 8 rokov klesol z 18– na 6– až 7-tisíc USD ročne. To je spojené s rasovou otázkou, ktorú dostala voľba Obamu takpovediac na denné svetlo a nemalá časť neliberálnej Ameriky s tým má stále problém.
Teda ekonomická frustrácia a pocit, že blahobyt strácame aj kvôli nástupu etník, ktoré „si to nezaslúžia", je tým pocitom, ktorý nabíja podporu kandidátov typu Trumpa. Šéf demokratov v Senáte Harry Reid prednedávnom analyzoval, že republikáni ostatných osem rokov svojou nenávistnou rétorikou „budovali Trumpa časť po časti“. Iste ide aj o americký fenomén, ale spojenie ekonomickej frustrácie s pocitom ohrozenia vlastnej etnickej identity bieleho európskeho kresťana, ako podhubia rastu xenofóbie, to je situácia, ktorú dnes viac ako dôverne poznáme z Európy. A tak sme si v našom severoatlantickom spojenectve opäť v niečom veľmi blízki.